Skrýva sa v názve knihy Nad mraky nejaký dvojzmysel?
Hľadaním názvu vždy strávim obrovské množstvo času. Tu sa mi zdala veľká disproporcia medzi písanými denníkmi a pamäťou chlapov, ktorí v lietadle po prerazení pokrývky mrakov cítili a zažívali mier. Opisovali, aké bolo krásne, keď napríklad pršalo, a oni sa zrazu vynorili na slnku. Súčasne to však bolo vražedné prostredie. Naozaj to teda nie je len o tom fyzickom vznesení sa nad mraky. Je to tiež o stave mysle, ktorý celkom nezodpovedal vojne a nebezpečnosti podniknutej misie.
Jedného z letcov v knihe citujete s tým, že ide o zvláštne spôsoby bojovania, keď oni sú hore a vojna je kdesi pod nimi. Keď sa teda práve nedostanú do boja.
Či už hovoríme o bombardéroch, alebo o stíhačoch, po svojej bojovej misii sa vrátili domov, teda na základňu. Pristáli, dali si jedlo a šli spať. Ale pešiaci dole na zemi zostávali vo vojne stále. Bavíme sa o časoch, keď na východnom fronte umierali desaťtisíce ľudí denne, ale príbehy letcov pôsobia ako symbol viac menovite. Človek spoznáva príbehy na jednotlivých osobách, nie je to anonymná masa mŕtvol na poli, ktorá je strašná zase iným spôsobom. Tu si všetko môžete lepšie predstaviť, pretože ide o konkrétnych jednotlivcov.
Našiel som, že 311. československá bombardovacia peruť vykonala 1 029 bojových letov a z 318 nasadených mužov ich 94 padlo, skoro tretina!
Tá tretina je strašné číslo. Zomrel skoro každý tretí, a to bolo len pri Bomber Command, teda v období od augusta 1940 do apríla 1942. Potom boli preradení ku Coastal Command, pobrežnému leteckému veliteľstvu, ktoré strážilo more a oceány okolo Británie, pretože československá peruť mala také veľké straty, že už ju nemali odkiaľ dopĺňať. Tu urobili ďalších viac ako dvetisíc letov a pribudlo ešte 104 padlých.
Prekvapila vás tá tretina mŕtvych, alebo išlo pri tomto type perutí o bežné straty?
V kontexte ostatných bombardovacích perutí to žiadne prekvapenie nie je. Keď Američania začali bombardovaciu ofenzívu nad Európou a bombardovali za denného svetla, ich straty počas jediného náletu dosahovali desať aj dvanásť percent. Než ich začali sprevádzať mustangy – stíhačky –, mali šialené straty. A keď sa pozriete na začiatok francúzsko-nemeckej vojny na jar 1940, potom britské bombardovacie perute prišli iba počas dvoch dní o osemdesiat percent stavu lietadiel aj posádok. Bol to obrovský mlyn na mäso, do ktorého Čechoslováci vpadli.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.