Vedel o tom, že sa chystá Povstanie, sám sa napokon podieľal na práci ilegálnej národnej rady a prostredníctvom neho dokonca smerovala peňažná podpora k partizánom. Napriek tomu na jar a v lete 1944 Karol Markovič s prekvapením sledoval, ako v banskobystrickej pobočke Slovenskej národnej banky, na čele ktorej stál, dochádza k neobvyklým presunom financií.
„V pohybe boli miliardy korún a skutočné dôvody týchto transakcií nepoznal nikto, ani on ako prednosta filiálky. Najväčšia suma vo výške 2,4 miliardy korún prišla do Banskej Bystrice v máji 1944, ďalšie v priebehu júna a augusta. Markovič teda s údivom sledoval, ako štyri dni po tom, čo tam prišlo 53 debien s 1,5 miliardy korún, sa na príkaz riaditeľa administratívneho odboru 720 miliónov zase vrátilo do Bratislavy,“ spomínal neskôr vo svojich memoároch Imrich Karvaš, ktorý bol do septembra 1944 guvernérom Slovenskej národnej banky a predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie.
Peniaze presmerované na stredné Slovensko boli určené pre potreby pripravovaného Povstania a ich utajený presun bol naozaj husárskym kúskom. Nie však jediným.
Zatajené rezervy
Dôraz na to, aby bolo chystané ozbrojené vystúpenie proti ľudáckemu režimu zabezpečené nielen z vojenskej, ale aj z hospodárskej stránke, kládli jeho organizátori od chvíle, ako táto myšlienka začínala naberať prvé obrysy. Predstaviteľom odboja sa pre ňu podarilo získať viacerých národohospodárov a vládnych úradníkov, napríklad generálneho tajomníka Ústredného združenia slovenského priemyslu Petra Zaťka, spomínaného guvernéra národnej banky Karvaša, predsedu Obilnej spoločnosti Jána Klinovského či Jozefa Staneka z Najvyššieho úradu pre zásobovanie....
Zostáva vám 85% na dočítanie.