Historici pokladajú za prvý konflikt v dejinách vedený moderným spôsobom, napríklad s použitím železnice, telegrafu či s prítomnosťou médií, americkú občiansku vojnu. Uvažovanie väčšiny armádnych lekárov v rokoch 1861 až 1865 však zaiste moderné nebolo, nerozumeli napríklad spôsobu šírenia infekcií, a tak sa väčšine padlých vojakov Únie či Konfederácie nestali osudnými bojové zranenia, ale práve rôzne choroby. Baktérie zabíjali viac než guľky.
Za ďalších 50 rokov dosiahla lekárska veda veľký progres, odborníci poznali napríklad úlohu mikroorganizmov. Tento fakt spojený s masovým nasadením delostreleckej paľby pomer medzi obeťami ochorení a nepriateľskej bojovej činnosti úplne otočil. Štatistiky o mŕtvych z radov nemeckej armády hovoria, že z celkového počtu takmer dvoch miliónov padlých vojakov iba približne desatina podľahla chorobám.
Zázračná dlaha
Ak by sa robil rebríček najväčších vynálezov prvej svetovej vojny, zoznam by bol poriadne dlhý – lietadlové lode, navádzanie delostreleckej paľby zo vzduchu pomocou rádia, rôzne otravné plyny. Ak by sa však pripravoval zoznam tých najužitočnejších, k favoritom by nepochybne patrila takzvaná Thomasova dlaha, ktorá umožňovala stabilizovať zlomenú končatinu a zabraňovala šíreniu krvácania a infekcie.
Na západnom fronte sa začala používať v priebehu roka 1916 a do konca vojny znížila mieru úmrtnosti na ťažké zlomeniny z 80 na 20 percent. Jednoducho povedané, kým fraktúra stehennej kosti znamenala na začiatku vojny vo frontových podmienkach s veľkou pravdepodobnosťou rozsudok smrti, v roku 1918 vojak toto vážne zranenie zrejme prežil.
K uspokojivým medicínskym štatistikám však prispievali i ďalšie technické zariadenia a prístroje, napríklad rozsiahlejšie používanie röntgenových lúčov. Aj krvné banky a transfúzie vojnoví lekári počas prvého globálneho konfliktu už poznali, hoci zatiaľ v pomerne obmedzenej a riskantnej miere a neraz za chabých hygienických štandardov.
Práve počas prvej svetovej vojny vznikali pre vojakov špecializované nemocnice a zariadenia – psychiatrické kliniky, epidemiologické centrá, sanatória pre mužov s pohlavne prenosnými chorobami či obete plynových útokov. Zranenia spôsobené otravnými plynmi sa stali typickými.
Jeden z najlegendárnejších záberov veľkej vojny zachytáva britských vojakov zasiahnutých plynom, keď čakali pred obväziskom s previazanými očami a každý z nich mal ruky položené na ramene kamaráta pred sebou. Takmer tretina ranených v amerických nemocniciach utrpela zranenia pri plynovom útoku.
Výroba protéz
Prvá svetová vojna, to boli nepochybne...
Zostáva vám 85% na dočítanie.