Keď na začiatku prvej svetovej vojny, v lete 1914, prekročilo nemecké vojsko belgické hranice, narazilo na silný a nečakaný odpor príslušníkov malej domácej armády. Navyše podstatná časť obyčajných obyvateľov proti agresorom partizánčila, Belgičania sa prejavili ako obetaví patrioti, na čo Nemci odpovedali nebývalým terorom voči civilistom.
Belgické straty boli obrovské, hospodárstvo rozvrátené, mestá zničené, no krajina sa nikdy úplne nevzdala. Do všetkých štátov bojujúcich na strane Dohody sa rozšíril chýr o „statočnom malom Belgicku“.
Znásilnenie Belgicka
Obyvateľov mnohých belgických miest a dedín Nemci obviňovali z útokov na prechádzajúcich vojakov a ich domovy ľahli popolom. Ženy a deti museli pochodovať na čele nemeckej armády ako živé štíty.
V meste Dinant ležiacom na rieke Mása došlo 23. augusta 1914 ku krvavému masakru, keď Nemci pozabíjali 674 civilistov vrátane trojtýždňového chlapca. O dva dni neskôr vypálili veľkú časť Leuvenu, na zhorené trosky sa zmenilo 1 500 domov vrátane univerzitnej knižnice so stovkami vzácnych starých rukopisov a státisícmi zväzkov. Nemeckí vojaci tu hádzali do dverí a okien domov plechovky s horiacim benzínom, kričiacich ľudí unikajúcich pred ohňom strieľali.
Správ o nemeckých zverstvách bolo čoraz viac, pre objektivitu treba spomenúť, že nie všetky sa dali overiť.
Faktom zostáva, že Nemci na okupovaných územiach často vyznávali takzvanú politiku hrôzy, ktorá mala zastrašiť tamojších obyvateľov. Vystrašení však boli aj mnohí nemeckí vojaci, ktorí očakávali zo všetkých strán paľbu partizánov odpovedajúcich na teror. Pre sústavné plienenie sa po krajine rozšíril hladomor, našťastie, tisícom utečencov sa podarilo dostať do Británie (mimochodom, predobrazom svojrázneho detektíva Hercula Poirota bol pre Agathu Christie penzionovaný belgický policajt, ktorý sa zachránil práve útekom do Veľkej Británie).
Približne 100-tisíc Belgičanov skončilo na nútených prácach v Nemecku, väčšina hrdlačila v zbrojárskom priemysle. Viacerí
Belgičania riskovali život a pomáhali pri úteku zajatcom z armád Dohody.
Takto bola popravená zdravotná sestra z Bruselu, pochádzajúca však z Anglicka, Edith Cavelová. Belgičanka Gabrielle Petitová zase prevádzala cez frontovú líniu mužov, ktorí chceli vstúpiť do belgickej armády. Súčasne rozširovala ilegálne noviny La Libre Belgique. I v jej prípade znel rozsudok – smrť.
Zostáva vám 85% na dočítanie.