Ešte pred 35 rokmi tvorili jednu krajinu, v ktorej s väčšími či menšími problémami spolunažívali celé desaťročia. Najskôr ich pevnou rukou riadil bývalý legendárny partizánsky veliteľ Josip Broz Tito, potom v 80. rokoch predstavovali akýsi most medzi kapitalistickým Západom a socialistickým blokom, cez ktorý aj mnohí československí emigranti utekali za vysnenou slobodou. Napokon sa ich spoločný štát utopil v krvi vojnového konfliktu divokých 90. rokov minulého storočia.
V súčasnosti môže byť šestica republík bývalej Juhoslávie len sotva rozdielnejšia. A vývoj ich smerovania ukazuje, akou chybou bolo držať ich tak dlho pokope. Kým Slovinsko sa stalo absolútnym lídrom všetkých postkomunistických štátov, ako prvé prijalo euro dva roky pred nami a dnes má mentálne i ekonomicky bližšie k Rakúsku a Taliansku než k svojim bývalým partnerom, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko stále nemajú úplne jasno o svojej budúcnosti. Ešte horšie je na tom Bosna a Hercegovina dosiaľ pripomínajúca sud s pušným prachom, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť. A to nehovoríme o Kosove, ktoré prešlo azda najtvrdším bojom o svoje miesto pod slnkom, a svet doteraz nie je jednotný v názore, či ho uzná ako samostatnú krajinu alebo nie.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.