Vojna na Ukrajine výrazne zasiahla aj do diania na Balkáne. Dotýka sa i Kosova – jedného z najmladších štátov sveta, ktorého samostatnosť dosiaľ neuznávajú desiatky krajín vrátane Slovenska. Z pohľadu našej diplomacie ide stále o juhosrbskú provinciu. Rovnaký názor ako my majú i ďalšie štyri krajiny Európskej únie – Rumunsko, Španielsko, Grécko a Cyprus.
A práve to môže byť pre Prištinu problém – Srbsko sa od vypuknutia invázie na Ukrajinu čoraz viac zbližuje s Ruskom, ktoré vo februári 2022 spustilo vojenskú agresiu u našich východných susedov a dodnes v nej brutálnym spôsobom pokračuje. Na druhej strane Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Belehradu vo februári 2008, má úplne iné predstavy o svojom budúcom geopolitickom smerovaní a rado by sa videlo súčasťou Západu.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, prečo Prištinu znepokojujú posledné kroky srbského prezidenta Aleksandra Vučiča, ako migrácia zhoršuje demografickú budúcnosť Kosova a či aj Slováci rozvíjajú vzťahy s touto odštiepeneckou provinciou na juhu Srbska.
1. Prečo je Priština znepokojená dianím v Belehrade?
V uplynulých dvoch rokoch Kosovo a Európska únia zrýchlili proces vzájomného zbližovania. Dôvodom je najmä vojna na Ukrajine a snaha Moskvy posilňovať svoj vplyv nad balkánskymi krajinami. Najvýraznejším príkladom je Srbsko, ktoré stále považuje Kosovo za svoju odštiepeneckú provinciu. Aktívny je v tomto smere predovšetkým srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý ostro kritizuje kroky Západu voči Moskve. Vlani napríklad odsúdil vydanie zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina zo strany Medzinárodného trestného súdu so sídlom v Haagu. Zatykač podľa neho bude mať negatívne dôsledky a len predĺži vojnu na Ukrajine. „Keď ste ho obvinili z vojnových zločinov, s kým budete teraz hovoriť o mieri? Naozaj si myslíte, že je možné poraziť Rusko za mesiac, za tri mesiace alebo za rok?“, reagoval Vučič, ktorý neskrýva blízke osobné vzťahy s Putinom. A to i po začiatku vojny na Ukrajine.
Obaja sa stretli v októbri minulého roka v Pekingu. „Stretnutie prebiehalo ako zvyčajne. Máme medzi sebou priateľské vzťahy,“ reagoval Vučič na otázku spravodajskej stanice Channel One. Jeho neformálne stretnutie so šéfom Kremľa sa uskutočnilo na okraji medzinárodného Fóra pásma a cesty, ktoré zorganizovala čínska vláda v rámci snáh o obnovenie starodávnej Hodvábnej cesty spájajúcej východnú Áziu s Európou. Na rovnakom fóre sa vlani v októbri stretol v čínskej metropole s Putinom aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Prirodzene, Kosovu ani ďalším susedom Srbska sa ústretové kroky Vučiča voči Kremľu nepáčia a majú z nich obavy. Rovnako ich znepokojujú názory Milorada Dodika, lídra bosnianskych Srbov. Ten sa len minulý mesiac stretol s Putinom v ruskej Kazani, kde hovoril o skvelých vzťahoch a posilnení spolupráce medzi Moskvou a Banjou Lukou, hlavným mestom bosnianskej Republiky srbskej. „Mier a bezpečnosť na západnom Balkáne nikdy neboli vo väčšom ohrození zo strany Putinovho priateľa v Republike srbskej v Bosne a Hercegovine a malého Putina v Srbsku,“ napísal v apríli 2022 kosovský premiér Albin Kurti na sociálnych sieťach v narážke na Dodika a Vučiča.
Belehrad označenie Vučiča ako malého Putina rozhnevalo. Obratom nazval Kurtiho malým Hitlerom. K Prištine sa však prednedávnom pridalo aj Chorvátsko. Tamojší minister zahraničných vecí Gordan Grlič Radman označil koncom februára Vučiča za Putinov satelit na Balkáne. „Srbský prezident sa musí rozhodnúť, na ktorej strane stojí – či Ruska alebo Európskej únie. Pretože je nemožné a nepohodlné sedieť súčasne na dvoch stoličkách,“ povedal Grlič Radman pre televíziu N1, ktorá pokrýva dianie v krajinách bývalej Juhoslávie.
2. Ako migrácia zhoršuje demografickú budúcnosť Kosova?
Bokom nezostáva ani Európska únia, ktorá zrýchľuje zbližovanie s Kosovom. Chce tak predísť akémukoľvek riziku, že sa Priština dostane pod silnejúci vplyv Kremľa. Úderom polnoci prvého januára 2024 začala platiť liberalizácia vízového režimu EÚ, ktorá umožňuje kosovským občanom cestovať bez víz v rámci schengenského priestoru. Kosovčania tak môžu prichádzať na svoje pasy i na Slovensko, hoci my ich ako samostatný štát neuznávame.
Očakáva sa, že tento krok ešte viac podporí migráciu Kosovčanov do Európskej únie. Na druhej strane to môže mať negatívny vplyv na demografiu Kosova, ktorá sa neustále zhoršuje. Kým pred desiatimi rokmi mala krajina viac ako 1,8 milióna obyvateľov, v súčasnosti je to už niečo okolo 1,7 milióna. A to i napriek tomu, že Kosovo má jednu z najmladších populácií v Európe. Dôvodom nepriaznivých prognóz je práve masívne vysťahovalectvo, a to najmä do západnej Európy.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 30% na dočítanie.
Zostáva vám 30% na dočítanie.