Preplnené centrá miest i okolie hlavných turistických atrakcií. Krik a hlasitá hudba z barov a krčiem až do neskorej noci, neraz bitky či rôzne výtržnosti. A neúnosné ceny bývania, ktoré šponujú do astronomických výšok rôzne aplikácie zamerané na krátkodobé ubytovanie.
Toto všetko so sebou prináša zvyšujúci sa záujem turistov o európske metropoly cestovného ruchu. Bojuje s nimi Barcelona či Paríž, Dubrovnik alebo Benátky, Praha aj Rím. Mnohé z nich prijímajú rôzne obmedzenia ako je zákaz Airbnb, spoplatnený vstup do historického centra či skrátenie otváracích hodín podnikov. Často to vôbec nepomáha – turistov pribúda a ceny nájmov pokračujú v prudkom raste. Navyše rozpočet mnohých miest je od cestovného ruchu do veľkej miery závislý, takže ak aj chcú radnice zakročiť, zvyčajne sa stretávajú s ostrým odporom zástupcov turistického biznisu.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, ako bežní Španieli doplácajú na rastúci záujem zahraničných turistov, kedy sa chce Barcelona definitívne zbaviť Airbnb aj akú podobu mal originálny protest Kataláncov proti rastúcemu počtu návštevníkov z cudziny.
1. Ako Španieli doplácajú na záujem turistov?
Medzi krajiny, ktoré ekonomicky najviac profitujú z cestovného ruchu, ale ich obyvatelia zároveň najviac trpia jeho dôsledkami, patrí bezpochyby Španielsko. Túto 48-miliónovú krajinu vlani navštívilo viac ako 85 miliónov zahraničných turistov. Vlani jej tak v počte návštevníkov patrila druhá priečka – hneď za Francúzskom. Do krajiny galského kohúta minulý rok zamierilo 100 miliónov turistov. Populácia Francúzska však dosahuje 68 miliónov ľudí. V praxi to znamená, že kým na jedného Francúza pripadá 1,5 turistu ročne, v prípade Španielska to je dokonca 1,8 turistu. Až za touto dvojicou juhoeurópskych štátov sa umiestnili mekky cestovného ruchu ako sú Spojené štáty, Taliansko či Grécko.
Zostáva vám 72% na dočítanie.