Ukrajinská vláda nedávno znížila vek mobilizovaných vojakov z 27 na 25 rokov. Ako toto rozhodnutie môžeme čítať? Dochádza Ukrajincom ľudská sila?
Zníženie mobilizačného veku odráža aktuálnu situáciu na fronte. Vzhľadom na fakt, že vojna prebieha už tretí rok, sa Ukrajina borí s nedostatkom vojakov. Bohužiaľ, veľa ľudí, ktorí sa na začiatku tohto konfliktu dobrovoľne prihlásili do armády, už nežije. Prípadne sú vyradení z bojov v dôsledku zranení, ktoré utrpeli.
A tých treba nahradiť...
Presne tak. V každej spoločnosti sú ľudia schopní a ochotní obetovať sa. A keď je krajina napadnutá, tak sa dobrovoľne hlásia do armády. Lenže logicky sú tam aj ľudia, ktorým sa do vojny príliš nechce. Pokiaľ je to čo len trochu možné, tak sa tej službe snažia nejako vyhnúť. Ukrajina je teda teraz v nepríjemnej situácii, keď musí verbovať ľudí, ktorým sa na front do vojny veľmi nechce. Nič iné jej však neostáva, pretože armáda nových vojakov skrátka potrebuje. Rusko má v tomto ohľade zďaleka početnejšie zdroje, z ktorých môže ťažiť.
Rozdiel je zrejme aj v prístupe k počtu zabitých vojakov. Kým Ukrajinci sa ho snažia sa každú cenu minimalizovať, pre Rusov je to zväčša len štatistika. Boje vedú v zmysle hesla „nás je mnoho“...
Áno, Ukrajinci sa už od začiatku snažia viesť svoje bojové operácie tak, aby pokiaľ možno prišli o čo najmenej ľudí. Je to logické, keďže je ich menej a možnosti čerpať ľudské zdroje majú teda podstatne menšie. No zodpovedá to i celkovému vzťahu k ľuďom v spoločnostiach oboch štátov. Ja by som dokonca povedal, že aj politickej kultúre vôbec. V ruskom prostredí je to tak trochu jedno. Počet strát neriešia tak intenzívne ako na Ukrajine.
Ľudský život má jednoducho v ukrajinskej spoločnosti väčšiu cenu...
Áno, ukrajinskí vojenskí predstavitelia si asi viac uvedomujú, že keď niekto padne, tak je to človek, ktorý má vlastnú rodinu. A aj keď ju nemá, tak je to niečí syn a podobne. Každá ľudská strata je pre nich jednoducho tragédiou. Takže si myslím, že prístup k ľudskému životu je pre nich celkovo odlišný. Plus Rusko ešte robí takú vec, že mobilizuje napríklad väzňov alebo príslušníkov národnostných menšín v rámci Ruskej federácie, respektíve medzinárodných komunít. A to aj preto, že často sú to členovia nižšie postavených skupín, než sú bežní Rusi, prípadne ľudia zo sociálne vylúčených lokalít. Aj z tohto hľadiska sa tam na ľudí pozerajú viac ako na materiál, ktorý je možné „spotrebovať“, a tým dosiahnuť nejaký vojenský cieľ.
Tieto skupiny Ukrajinci príliš využívať nemôžu. Hrozí, že budú musieť siahať medzi ľudí, ktorí sa doteraz vojenskej službe na fronte vyhýbali?
Samozrejme, takýto problém tu je. A najmä, ak má vojna trvať dlhšie, tak sa ten problém bude ešte viac prehlbovať. Väčšina strategických odhadov hovorí o tom, že pokiaľ má mať Ukrajina šancu zvíťaziť, tak tento rok to bude maximálne na nejakú obranu, povedzme na udržanie pozícií. Možno sa dočkáme nejakého menšieho útoku, ale určite nie zásadného prielomu. Ukrajina musí najprv získať nové zbrane, posilniť vlastné vojenské i ekonomické kapacity. Musí tiež naverbovať nových vojakov a vycvičiť ich. No a pokiaľ ten ukrajinský vojak absolvuje výcvik na nejakú sofistikovanejšiu západnú zbraň, tak je to rozhodne náročnejší proces, než keď v Rusku cvičia vojaka, ktorý má plniť iba nejaké základné úlohy. Teda tak, ako to zodpovedá spôsobu boja, ktorý Rusi vedú. Takže čím dlhšia tá vojna bude, tým sa zvyšuje nutnosť siahať do rôznych zdrojov, kam by ukrajinská vláda určite nerada siahala. Avšak nedá sa nič robiť.
V európskych krajinách žijú státisíce Ukrajincov. Viete si reálne predstaviť, že by Kyjev povolával mladých ukrajinských mužov napríklad zo Slovenska či z Česka? A naše vlády by im tých ľudí vydávali, ak by ich Ukrajina vyhlásila za dezertérov?
Pokiaľ ide o verbovanie Ukrajincov, ktorí pobývajú v zahraničí, to by určite vyžadovalo spoluprácu s krajinami, kde tí ľudia sú. Nedávno som zaznamenal vyjadrenie niektorého z českých predstaviteľov, že v takomto prípade by česká strana ukrajinskej vláde asi nepomáhala. Skrátka si neviem predstaviť, že by tu pátrala a zháňala vojakov pre ukrajinskú armádu za použitia nejakých mimoriadnych prostriedkov. Dajme tomu, že Ukrajinci tu majú nejaké povolenie na pobyt. A keď tu z nejakých dôvodov skončia, isteže by sa mali vrátiť. Dá sa však predpokladať, že budú vynaliezaví a budú sa snažiť tu zostať. Ťažko pritom očakávať, že by česká vláda vyvíjala ktovie aké vlastné aktivity, aby tu lapala potenciálnych brancov pre ukrajinskú armádu.
V Rusku sa nedávno konali prezidentské voľby, v ktorých suverénne vyhral Vladimir Putin. Voľby sa mali konať aj na Ukrajine, tie však neboli vyhlásené kvôli vojnovému stavu. Môže tu zohrávať úlohu, že v Rusku na rozdiel od Ukrajiny žiadna demokracia nie je a kým Putin mal víťazstvo isté, v prípade Volodymyra Zelenského by to platiť nemuselo? A tranzícia moci by mohla spôsobiť chaos v čase vojny?
Prirodzene, za situácie, aká tam je teraz, sa žiadne voľby usporiadať nedajú. Navyše sa obávam, že ak by sa trebárs aj uskutočnili, tak by boli predmetom ruského ostreľovania na vybrané volebné miestnosti. To je úplne jasné. Avšak je to trošku problém, pretože Volodymyr Zelenskyj je politik, ktorý v minulých voľbách dostal silný demokratický mandát. A keď nemá šancu obnoviť si ho, tak to nejakým spôsobom oslabuje jeho legitimitu. A to tak v zahraničí, ako aj v ukrajinskej spoločnosti. Avšak, bohužiaľ, skutočne nie je možné v tejto situácii usporiadať voľby.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.