Obyvateľka krymského Sevastopoľa si na Medzinárodný deň žien urobila selfie s ruskými vojakmi.Reuters
StoryEditor

Kde sa v postsovietskom priestore bojovalo?

08.09.2021, 09:59
Samotný Sovietsky zväz po odchode tria pobaltských štátov dlho nevydržal – definitívne sa rozpadol koncom roka 1991.

Zvyšných 12 republík však zostávalo naďalej v úzkom kontakte najmä s cieľom ekonomickej spolupráce. Vzniklo Spoločenstvo nezávislých štátov, ktoré funguje dodnes – momentálne združuje deväť krajín postsovietskeho priestoru.
V ňom sa pritom aj naďalej snaží hrať hlavnú ekonomickú, politickú aj vojenskú úlohu najväčšia krajina Spoločenstva i celého sveta – Rusko. Práve šéf Kremľa Vladimir Putin a jeho administratíva za uplynulé dve desaťročia výrazne ovplyvňovali dianie vo všetkých postsovietskych republikách, ktoré Rusi stále považujú za svoju sféru vplyvu. Do veľkej miery sa to týka aj trojice pobaltských štátov, ktoré medzitým vstúpili do Európskej únie i Severoatlantickej aliancie. Rusi v týchto štátoch rozohrali takzvanú hybridnú vojnu – z ruského územia podnikajú hackeri útoky na počítačové systémy a ruské lietadlá pravidelne narúšajú vzdušný priestor Litvy, Lotyšska a Estónska. Moskva sa taktiež snaží masírovaním verejnej mienky prostredníctvom prokremeľských médií aktivizovať početnú ruskú menšinu v týchto troch krajinách.
Inde však nezostalo len pri hybridných spôsoboch boja. V auguste 2008 došlo k ostrému vojenskému konfliktu medzi ruskou a gruzínskou armádou. A na jar 2014 Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym. Kyjev takisto obviňuje Moskvu z podpory proruských separatistov v ozbrojenom konflikte na východe Ukrajiny.

Vojna sa popri Gruzínsku nevyhla ani zvyšným dvom kaukazským štátom. Podobne ako Krym v prípade sporu Ruska a Ukrajiny, tak aj územie Náhorného Karabachu sa stalo horúcim dedičstvom Sovietskeho zväzu. Arménsko a Azerbajdžan oň zviedli vlani na jeseň tvrdé boje. Tie sa skončili drvivou porážkou Arménov – svojim azerbajdžanským rivalom museli na základe dohody sprostredkovanej Moskvou odstúpiť veľkú časť územia sporného regiónu.
Veľký vplyv si Moskva nárokuje aj v jednej z územne a populačne najmenších postsovietskych republík – Moldavsku. Tu zvolila podobnú taktiku ako v Gruzínsku či na Ukrajine, do politiky ktorých zasahuje pod zámienkou ochrany ruskej menšiny. V Moldavsku takýmto spôsobom podporuje medzinárodne neuznaný štát Podnestersko.

01 - Modified: 2024-11-01 08:33:17 - Feat.: - Title: Ukrajina a Rusko po nočných útokoch hlásia zostrelenie desiatok dronov 02 - Modified: 2024-10-31 20:24:05 - Feat.: - Title: Ukrajinská centrálna banka ponechala hlavnú úrokovú sadzbu na pôvodnej úrovni 03 - Modified: 2024-10-31 18:24:53 - Feat.: - Title: Oficiálne výsledky volieb v Gruzínsku sú štatisticky nemožné, tvrdí firma HarrisX 04 - Modified: 2024-10-31 18:13:17 - Feat.: - Title: Gruzínske úrady začali vyšetrovať 47 prípadov podozrení z falšovania volieb, hovorí sa aj o podplácaní 05 - Modified: 2024-10-31 13:52:15 - Feat.: - Title: Rusko v noci zaútočilo na dôležitý most v Odeskej oblasti, uviedol Kyjev
menuLevel = 2, menuRoute = focus/zahranicie, menuAlias = zahranicie, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
01. november 2024 11:17