Pobrežné časti Jakarty miznú pod morskou hladinou. Voda ich postupne rozoberá a časti mesta sa strácajú vo vlnobití. Vyzerá to, že príčinou je okrem stúpajúcej hladiny oceánov aj zlý manažment mestských zdrojov. Čiastočne je to však aj holandské koloniálne dedičstvo.
Vláda pred pár rokmi predstavila grandiózny plán presťahovania hlavného mesta z Jávy na Borneo. V minulosti takéto riešenie vyskúšalo už mnoho krajín, no nie vždy to fungovalo. Podarí sa to tejto najväčšej ostrovnej a štvrtej najľudnatejšej krajine sveta?
Jakarta je podľa odborníkov najrýchlejšie sa potápajúcim mestom sveta. Avšak napriek tomu, že čelí rovnakému rastu hladiny svetových oceánov rovnako ako aj mnohé ostatné pobrežné mestá planéty, je prípad indonézskeho megalopolisu zrejme iný, oveľa starší a paradoxne súvisí s nedostatkom pitnej vody.
Indonézia je zemou superlatívov. Mimoriadne pestrá krajina je domovom pre 270 miliónov ľudí. Multietnický indonézsky národ sa skladá približne z 1 300 etník, ktoré sa dorozumievajú viac ako 700 jazykmi. So svojimi 17 tisíckami ostrovov sa Indonézia rozkladá medzi Indickým a Tichým oceánom. Na križovatke námorných ciest sa už oddávna okrem tovarov miešali aj myšlienky a filozofie. Preto krajinu postupne formovali svetové náboženstvá ako hinduizmus a budhizmus z Indie, neskôr islam dovezený arabskými obchodníkmi, až nakoniec kresťanstvo európskych kolonistov. Nehovoriac o nespočetných vierach a zvykoch malých národov. Dnes je krajinou s najväčším počtom obyvateľov hlásiacich sa k islamu.
Ako je Indonézia pestrá kultúrami a národmi, tak je oveľa väčšou explóziou prírodnej biodiverzity. Jedna z druhovo najrozmanitejších zemí sveta má hneď po Austrálii aj druhý najväčší počet endemitov na planéte.
Zamerajme sa však teraz na hlavné mesto, alebo Veľký durian, ako zvyknú Jakartu prezývať. Toto meno dostala po slávnom exotickom ovocí pochádzajúcom z tohto regiónu – mimochodom, je to jedno z asi najhoršie zapáchajúcich ovocí sveta.
