Japonsko aktuálne čelí štvrtej vlne pandémie. Prvú zažilo na jar minulého roka, druhú počas vlaňajšej letnej sezóny a tretia vyvrcholila okolo obdobia Nového roka. Súčasná štvrtá vlna odštartovala v apríli. Jej štart do veľkej miery vyvolala takzvaná britská mutácia koronavírusu N501Y, ktorá bola infekčnejšia než tie predchádzajúce. Do Japonska prišla oveľa neskôr než do väčšiny európskych krajín. Japonské úrady ešte v polovici júna odhadovali, že za viac ako 90 percent denných nových prípadov nákazy zaznamenaných v metropolitných oblastiach krajiny nesie zodpovednosť práve variant N501Y.
Po tom však do hry nastúpil indický variant, ktorý dostal názov delta. Už koncom júna mal na svedomí tretinu všetkých nakazených v provincii Kanto. Následne sa stal dominantným v celej krajine.
Dobrou novinkou bol podľa ambasádora fakt, že štvrtá vlna podľa všetkého prekonala svoj vrchol v polovici mája, minimálne čo sa týka počtu denných nových prípadov. Ten takmer celý jeden týždeň uprostred predminulého mesiaca prekračoval číslo šesťtisíc. V priebehu posledného májového týždňa sa však toto číslo skresalo zhruba na tritisíc. Na týchto, alebo len mierne zvýšených úrovniach sa udržiava aj v súčasnosti – napríklad v utorok to bolo vyše 3 800 prípadov.
Úrady aj naďalej veľmi starostlivo monitorujú situáciu. Jednoducho nechcú pred olympiádou ak počas nej ponechať nič na náhodu.
V každom prípade sa japonská vláda rozhodla rozšíriť trvanie núdzového stavu najmä v dôsledku toho, že pokračuje silný tlak na zdravotnícke služby v krajine. Priemer obsadenosti nemocničných lôžok pacientami infikovanými COVID-19 je totiž stále na veľmi vysokej úrovni vo veľkom množstve prefektúr.
Japonsko pred časom zaviedlo takisto štvorstupňový systém alarmu, ktorý pripomína slovenský COVID automat. Ak je priemerná obsadenosť covidových lôžok vyššia ako 50 percent, krajina sa ocitla na prahu najvyššieho – štvrtého stupňa poplachu. Zároveň to je indikáciou, že zdravotnícky systém je v ohrození. „Nanešťastie bolo ku koncu mája v tejto štvrtej fáze stále 11 z celkového počtu 47 prefektúr v Japonsku. Vo väčšine z nich sa síce spomínaný priemer obsadenosti covidových lôžok dostal na klesajúci trend, musíme však veľmi pozorne sledovať situáciu. Ostražití musíme byť najmä pred takzvanou indickou mutáciou B.1.617, teda variantom delta,“ konštatuje Makoto Nakagawa.
Delta variant zdvihol japonskú prekážku v podobe imigračných nariadení namierených voči ľuďom, ktorí prichádzajú práve z krajín či oblastí zasiahnutých B.1.617. Od 18. mája museli cestujúci do Japonska z krajín ako je India, Pakistan, Nepál, Maldivy, Bangladéš a Srí Lanka zostať desať dní v určenom zariadení poskytujúcom štátnu karanténu a absolvovať PCR testy. Následne pokračovali v samostatnej karanténe až do 14. dňa od ich vstupu na územie Japonska.
K vyššie zmieneným opatreniam sa podľa ambasádora Nakagawu takisto pridal fakt, že cestujúci z krajín alebo regiónov, v ktorých japonská vláda považuje covidové mutácie za prevažujúce, musia zotrvať prinajmenšom tri dni v určenom karanténnom zariadení ako sú hotely v blízkosti letísk. Zároveň sú povinní na tretí deň po príchode do Japonska absolvovať PCR test. Ak je výsledok negatívny, môžu opustiť toto zariadenie a ísť do svojich domov či hotelov, kde musia pokračovať v samostatnej karanténe až do 14. dňa od svojho príchodu.
Slovensko bolo ešte v januári zaradené na zoznam krajín s prevažujúcimi mutáciami. Dobrou správou je však to, že sme odtiaľ boli v júni vyňatí. Preto sa cestovanie zo Slovenska do Japonska stalo o niečo jednoduchším, avšak zatiaľ ani zďaleka nie takým ľahkým, akým bývalo v minulosti. „Naozaj dúfam, že tok ľudí medzi Slovenskom a Japonskom sa vráti na pôvodné úrovne čo najskôr,“ zdôraznil veľvyslanec v Bratislave Makoto Nakagawa.