Zanedbaný vidiek a pobrežie so zašlou slávou.
Osídlený postupne divokými Taurami, gréckymi kolonistami, skýtskymi nájazdníkmi. Neskôr ho dobyli Ostrogóti, ktorých zase vyhnali Huni. V stredoveku ho ovládala Byzantská ríša, kým naň v radoch Zlatej hordy nevtrhli Tatári, ktorí tu založili Krymský chanát. Tatári trápili Moskvu až do roku 1783, keď bol Krym definitívne pripojený k Ruskému impériu.
Etnicky však Rusi na Kryme prevládajú len približne storočie, aj to výraznejšie až po násilnom vysídlení krymských Tatárov sovietskym vodcom Josifom Stalinom po druhej svetovej vojne. Toľko k argumentu, že „Krym bol vždy ruský“.
Kedysi sa tu stavali najchýrnejšie paláce impéria a najluxusnejšie hotely zväzu. V Jalte sa rekreovali najprv šľachtici, neskôr pracujúci proletariát. Dnes sa tu darí hlavne sentimentu za slávnou minulosťou a vidinou, že po „prinavrátení do vlasti“ už bude konečne dobre.
Realitou sú výpadky prúdu, nedostatok pitnej vody, zlomok turistov a jeden nový most. Dôležité však je, ako vravia Rusi, že „Krym je náš!“