TASR/AP
StoryEditor

Kam by Rusko smerovalo bez Putina?

11.07.2020, 00:00
Samozrejme, aj v prípade, že by Putin kandidoval v prezidentských voľbách v roku 2024 a zvíťazil v nich, neznamená to automaticky, že by vydržal pri moci ďalších 12 rokov.

Stať sa môže čokoľvek. Jeho popularita medzi obyvateľmi postupne klesá. Kým predvlani dosahovala podľa prieskumov viac ako 80 percent, minulý rok sa prepadla na 60 percent.
V poslednom období sa tiež aktivizujú rôzne skupiny, ktoré vyjadrujú nespokojnosť so súčasným režimom. „Tieto sa začínajú čoraz viac navzájom prepájať a spolupracovať. Nejde pritom len o predstaviteľov tradičnej ruskej opozície, ale aj občianskej spoločnosti. O nových elitách, ktoré sú dnes zastúpené v Moskve, Petrohrade či ďalších ruských mestách. Hovorím tiež o obyčajných ľuďoch, ktorých zasiahli napríklad ekologické problémy. Nesmieme zabúdať ani na mládež. Títo všetci sa dostávajú do verejného života a povedomia. Postupne sa ocitajú v popredí záujmu,“ pripomína Havlíček.
Podľa neho títo ľudia chápu, že majú spoločný cieľ aj nepriateľa v podobe ruského režimu, ktorý sa usiluje čo najviac potlačiť ich práva a možnosť vstúpiť do verejného priestoru. Preto v nasledujúcich rokoch bude rásť tlak na režim, ktorý by to nemusel zvládnuť.
Čo by sa teda mohlo stať? Rozhodne by došlo k veľkému boju o moc. Podobne ako to vidíme na Ukrajine, aj v Rusku by nepochybne vstúpili do hry veľké záujmové skupiny napojené na oligarchov rôznych priemyselných odvetví.
Až na základe toho, na ktorú stranu by sa priklonili misky váh, by sa dalo predpovedať, kam by sa vydalo nové Rusko. Teda či by krajinu dostal do rúk novodobý „Putin“, ktorý by postupne utiahol skrutky moci a podobne ako súčasný šéf Kremľa systematicky umlčiaval opozíciu, alebo by sa Rusko vydalo demokratickým smerom.
Kým v prvom prípade by sa toho oproti dnešku z hľadiska úrovne demokracie príliš veľa nezmenilo, ten druhý prípad v sebe nesie isté riziká. Ak by sa ústredná moc uvoľnila a demokratizovala, s najväčšou pravdepodobnosťou by vzrástol tlak na jej decentralizáciu. A s ňou by vzrástli separatistické tendencie niektorých regiónov ako je Čečensko či Dagestan. Hrozilo by tiež postupné ovládnutie ekonomiky aj politiky novou generáciou oligarchov, čo my mohlo oslabiť súčasné hospodárske aj geopolitické pozície Ruska. Krajina by sa mohla vrátiť tam, kde bola počas vlád Borisa Jeľcina.

Pre Európu by bol v každom prípade ideálnym scenárom nástup prozápadného lídra, napríklad typu opozičného predstaviteľa Alexeja Navaľného. Výsledky referenda i popularita Putina, ktorá je napriek ostatnému prepadus stále relatívne vysoká, však ukazujú, že takýto zlom sa v najbližších rokoch v ruskej spoločnosti skrátka očakávať nedá.

01 - Modified: 2024-11-13 23:00:00 - Feat.: - Title: Kým európski producenti stagnujú, Rusi sa vynašli. Putin k nám posiela hnojivá v rekordnom množstve 02 - Modified: 2024-11-13 23:00:00 - Feat.: - Title: Stratégia Západu pre Ukrajinu zlyhala. Aké sú možnosti mierového plánu Donalda Trumpa? 03 - Modified: 2024-11-13 22:59:00 - Feat.: - Title: Trumpovo „drill, baby, drill“ nás tlačí do kúta. Slovensko robí chybu doma, úspech žne v cudzine (Brífing HN) 04 - Modified: 2024-11-13 21:52:29 - Feat.: - Title: Exilového ruského šéfkuchára kritického ku Kremľu našli mŕtveho v Belehrade 05 - Modified: 2024-11-13 21:44:30 - Feat.: - Title: Ukrajina by mohla za niekoľko mesiacov vyrobiť jadrovú bombu, tvrdia vedci
menuLevel = 2, menuRoute = focus/zahranicie, menuAlias = zahranicie, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
14. november 2024 04:33