Módí síce sľúbil ľuďom, že sa republika stane svetovou superveľmocou, Indii však zatiaľ chýba potrebná infraštruktúra a úradnícke zázemie, ktoré by každá moderná krajina mala mať. Ekonomika rýchlo rastie a milióny ľudí sa vymaňujú z chudoby, ktorou bola India v uplynulých desaťročiach charakteristická. Na centrálnej úrovni krajiny však vládne chaos. Jednotlivé indické štáty majú rôzne pravidlá a dokumenty. Nikto nevie, koľko ľudí v ktorom štáte vlastne žije, ani akého sú vierovyznania.
S cieľom odstrániť tento nedostatok prijala indická vláda nový zákon o občianstve a oznámila, že do roku 2024 zavedie centrálny register občanov. Ten by konečne mal zaviesť do údajov o obyvateľoch Indie poriadok.
Presadené návrhy však obsahujú detaily, ktoré mimoriadne znepokojili zhruba 200 miliónov indických moslimov, čo predstavuje zhruba 15 percent populácie krajiny. Kontroverzný zákon totiž umožňuje získať indické občianstvo tým prisťahovalcom, ktorí do krajiny prišli nelegálne z Pakistanu, Afganistanu a Bangladéša, ale iba za podmienky, že nie sú moslimovia. Na občianstvo by tak mali právo len hinduisti, buddhisti, kresťania či stúpenci ďalších vierovyznaní zo spomínaných krajín okrem islamu, ktorí strávia v Indii mimimálne šesť rokov.
„Tento zákon moslimov diskriminuje. Existujú totiž aj príslušníci moslimských menšín, napríklad šiiti či ahmadíjovia, ktorí sú vystavení prenasledovaniu. Paradoxné je, že v Ásáme naturalizácia bangladéšskych hinduistov vyvoláva odpor domácich,“ uviedol pre HN indológ Dušan Deák z Katedry porovnávacej religionistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.