Na rozdiel od Slovenska či ďalších relatívne bezpečných európskych krajín, kde je zemetrasenie považované skôr za unikát či dokonca kuriozitu, má japonská vláda viacero úradov zameraných práve na túto oblasť. V súčasnom kabinete, ktorý vedie premiér Šinzo Abe, nájdete napríklad štátneho ministra pre zvládanie katastrof, štátneho ministra zodpovedného za pripravenosť na stav jadrovej núdze či ministra obnovy, ktorého úlohou je koordinovať práce na oživení územia zasiahnutého zemetrasením a haváriou vo Fukušime z roku 2011.
Japonské deti sa už odmalička pripravujú na prípad náhlej katastrofy. V škole mávajú pravidelné cvičenia. Učia sa na nich, ako sa majú správať, keď zacítia prvé otrasy, aby maximálne zvýšili svoje šance na prežitie.
Otrasy sú pritom v Japonsku pomerne bežné. Často ich pociťujú predovšetkým obyvatelia horných poschodí mrakodrapov v Tokiu, Ósake či ďalších veľkých mestách. „Keď to príde, hneď viete, že sa budova len nekýve v silnom vetre. Pri otrasoch cítite, že sa pohybuje úplne inak,“ vysvetľuje pre HN Marcel Kužma, ktorý má v Tokiu na starosti prípravu Slovenského domu pred budúcoročnými olympijskými hrami.