Posledné dni sa však niesli skôr v duchu očakávania toho, aký nový plán prinesie opozičný líder Juan Guaidó, ktorý sa v januári vyhlásil za dočasného prezidenta.
Spochybnil totiž nezávislosť minuloročných volieb, ktoré označili za podozrivé aj medzinárodní pozorovatelia. Súčasného vodcu Nicolása Madura tak vyzval, aby zvolal nové nezávislé voľby, ten to však odmieta.
Koncom februára Guaidó zorganizoval ďalšiu akciu, ktorá mu mala napomôcť získať dôveru obyvateľstva a prikloniť na svoju stranu aj armádu, skončila sa však fiaskom.
Maduro totiž už týždne zabraňoval vstupu humanitárnej pomoci do krajiny, Guaidó sa však s USA a Kolumbiou dohodol na tom, aby pomoc opätovne priviezli a spolu s dobrovoľníkmi sa chceli pokúsiť dostať ju krajiny.
Guaidóovi sa síce podarilo zmobilizovať tisíce ľudí, ale akcia nevyšla. Opozičný líder následne odišiel do Kolumbie, keďže vo Venezuele by mu hrozila smrť, a medzičasom sa stretol s viacerými lídrami Latinskej Ameriky, u ktorých hľadal podporu.
Venezuelu riešili aj svetové veľmoci, ktoré sa na výzvu Spojených štátov minulý týždeň stretli na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Američania totiž predložili návrh na vydanie rezolúcie, ktorá by Venezuelu oficiálne vyzvala na zvolanie nových volieb.
Rezolúciu však zablokovalo Rusko, ktoré Madura dlhodobo podporuje a USA obviňuje z toho, že sa vo Venezuele snaží zorganizovať vládny puč.