miir.gov.pl
StoryEditor

Poľský minister pre HN: Problémy s Úniou hrozia aj ďalším krajinám

15.11.2018, 11:57
Máme jednoznačnú víziu, veľmi jasný program, ktorý je založený na našej strednodobej ekonomickej stratégii, tvrdí pre HN Jerzy Kwieciński, poľský minister investícií a rozvoja.

Ste ministrom za vládnu stranu Právo a spravodlivosť, ktorá je často kritizovaná v Európskej únii. Z Bruselu sa ozýva, že v Poľsku nefunguje právny štát. Vy však tvrdíte, že vaša krajina stále priťahuje veľké množstvo zahraničných investorov. Ako je to vôbec možné?
V prvom rade počúvame ľudí a realizujeme politiku, ktorá zodpovedá ich potrebám. Robíme to však veľmi profesionálne. Nie je to nič chaotické, naše aktivity nie sú v žiadnom prípade náhodné. Máme jednoznačnú víziu, veľmi jasný program, ktorý je založený na našej strednodobej ekonomickej stratégii. Nazývame ju stratégiou pre zodpovedný rozvoj. Často hovorievam, že táto stratégia je pre našu vládu niečo ako obchodná značka spoločnosti alebo podnikateľský plán. My sme ju pripravili a krok za krokom ju veľmi dôsledne zavádzame do praxe. A presne to je dôvod, prečo máme v tomto smere výsledky. Dosahujeme rast, vytvárame nové pracovné miesta, ľudia sú spokojní. V skutočnosti spokojnosť poľského národa s ekonomickou situáciou je najvyššia v histórii. Je dvakrát vyššia, než bola pred niekoľkými rokmi.

Tvrdíte, že ľudia za vašou vládou stoja?
Áno, dve tretiny Poliakov sú veľmi spokojné so svojou ekonomickou situáciou. Hodnotenie toho, čo robí vláda, je tiež najvyššie v histórii. Chceme byť maximálne profesionálni v tom, čo robíme. Môžem povedať, že práve toto ľudia podporujú.

Napriek tomu, vaša krajina sa čoraz viac vzďaľuje od Európy. Kritika smeruje na zmeny v súdnom systéme či na to, ako vláda zaobchádza s médiami. Toto ľuďom u vás neprekáža?
Viete, čo je zaujímavé? To, že politická podpora pre spôsob, akým my riešime problémy, sa vôbec nezmenšuje. Práve naopak. Zvyčajne sa stáva, že keď vyhráte voľby, najvyššiu podporu máte práve v tej chvíli. Potom sa už postupne táto podpora len znižuje. Ľudia sa postupom času stávajú trochu unavení z toho, čo robíte, keď ste pri moci. Ale u nás je to presne naopak. Naša podpora neustále rastie. Keby sa dnes v Poľsku konali voľby, Právo a spravodlivosť by ich vyhralo bez akýchkoľvek problémov. Mali by sme dokonca ešte lepšie výsledky než pred tromi rokmi.

Nepociťujete, že západní investori majú aj pod vplyvom kritiky Európskej únie obavy prísť do Poľska?
Ubezpečujem vás, že to tak nie je. Samozrejme, mali sme problém s Európskou úniou, ktorý sa týkal fungovania právneho štátu a obzvlášť nášho súdneho systému. Ale ja som presvedčený, že mnohí politici na Západe nám jednoducho nerozumejú, pretože sme v našej histórii prežili obdobie komunizmu. Niektorí ľudia si na to dodnes spomínajú v dobrom. Tých je, našťastie, menšina. Mladá generácia, ktorá teraz žije v našej krajine, si na to už nepamätá. Avšak my si na to dobre pamätáme. A oblasť, ktorá od tohto obdobia zostala takmer nedotknutá, bol práve súdny systém.

Teda tá oblasť, ktorá býva pod paľbou najväčšej kritiky zo strany Západu...
Áno. Keď sa v súčasnosti pozriete na rebríček konkurencieschopnosti jednotlivých krajín Doing business, tak jedna z najhoršie hodnotených oblastí je súdny systém. Priemerná časová dĺžka súdnej procedúry v Poľsku je trikrát dlhšia, než by mala byť. A stále máme u nás veľa sudcov, ktorí vydávali súdne rozhodnutia ešte v časoch komunizmu. Dokonca sú stále aj medzi členmi nášho najvyššieho súdu. No a prieskumy ukazujú, že 80 percent našej spoločnosti chce reformy súdneho systému. My sa teda svojou politikou snažíme odpovedať práve na tieto očakávania ľudí.

Čím si teda vysvetľujete neutíchajúcu kritiku opozičných médií či Bruselu?
Títo ľudia majú skrátka veľmi dobré vzťahy s európskymi spojencami a médiami. Lepšie, než ich máme my. Sami môžete vidieť, že oni robia v európskych médiách priveľa rozruchu o situácii v Poľsku. V každom prípade vás chcem ubezpečiť, že my by sme tento konflikt radi uzavreli tak rýchlo, ako to bude možné. Sme pripravení naďalej sa zúčastňovať na diskusiách s Európskou komisiou. Avšak mám taký pocit, že mnohí politici v Bruseli, ale aj v niektorých ďalších krajinách by boli radšej, keby tento konflikt pokračoval.

Prečo by to robili?
Jednoducho im to vyhovuje viac, než keby sa nám ho podarilo vyriešiť. My ho v každom prípade chceme vyriešiť a celú túto hystériu zastaviť. Nie je to totiž v záujme Poľska a myslím si, že ani v záujme Európskej únie. Na druhej strane môžeme vidieť, že podobným spôsobom sa Brusel nespráva iba voči Poľsku. Sú tu aj ďalšie krajiny, ktoré sa ľahko môžu stať predmetom rovnakých procedúr EÚ. Najprv to dlho bolo iba Maďarsko, teraz je to Poľsko, potom Rumunsko či Taliansko a neskôr to môžu byť aj nejakí ďalší kandidáti.

Vaša vláda má veľkú podporu predovšetkým v poľnohospodárskych regiónoch Poľska. Ako podporujete rozvoj týchto regiónov? Chceli by ste ich rozvinúť z agrosektora na segmenty s vyššou pridanou hodnotou, napríklad podporou investícií do IT alebo iných technologických odvetví?
Keď sme sa v novembri 2015 chopili moci, okamžite sme zmenili model nášho ekonomického rozvoja. Prechádzajúca paradigma bola o koncentrácii ekonomických aktivít na vybraných miestach, predovšetkým vo veľkých mestách. Potom sa už len čakalo na to, kým ekonomický rast prenikne z týchto zón aj do ostatných oblastí.

Podarilo sa to?
Vôbec nie. Problém bol, že došlo ku koncentrácii týchto aktivít. My hovoríme o ich polarizácii. K ich preniknutiu do iných oblastí však nedošlo. Ukázalo sa tak, že tento model nebol správny. Obzvlášť malé mestá okolo poľnohospodárskych oblastí z ekonomického rastu veľkých sídiel v skutočnosti nepociťovali žiaden úžitok. My sme to teda kompletne zmenili.

Čo ste zmenili?
Začali sme hovoriť, že najdôležitejšou vecou je pre nás udržateľný a homogénny rozvoj celej krajiny. A túto politiku sme aj realizovali. Nie je to tak, že by sme chceli zanedbať veľké mestá. Práve naopak. Chceli by sme, aby tieto mestá so svojím okolím dobre spolupracovali. Jedine tak bude dobre fungovať celý región. Nehovorím tým, že chceme vytvárať startupy v dedinách. Samozrejme, možno sa tam nejaké výnimky nájdu. Avšak každý región má svoj vlastný potenciál.

Takže chcete podporovať rozvoj konkrétnych segmentov v jednotlivých regiónoch?
Presne tak. Samozrejme, v poľnohospodárskych oblastiach je to predovšetkým agrosektor či spracovanie poľnohospodárskych výrobkov. Môže to však byť aj lokálna produkcia energie alebo tiež turizmus. Vo veľkých mestách by to mohli byť povedzme služby. Napríklad momentálne sme druhou najväčšou lokalitou na svete pre služby podpory biznisu. V tomto smere Poľsko zažíva skutočný boom. Je to dokonca niekoľkonásobne väčší segment než automobilový priemysel. Takže naozaj uskutočňujeme homogénny rozvoj krajiny. A my to len nehovoríme, ale to aj robíme.

Štátna energetická spoločnosť Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo v októbri podpísala veľký kontrakt so Spojenými štátmi o dovoze skvapalneného zemného plynu. Prečo sú pre vás investície do energetického sektora také dôležité? Chcete znížiť vašu závislosť od ruskej energie?
Presne tak. Týmto projektom sa nezaoberáme len z čisto ekonomických dôvodov. Nejde iba o dodávky plynu do Poľska ako súčasti energetického sektora. My to považujeme za dôležitý politický projekt, ktorý zvyšuje našu bezpečnosť. Pretože ak chceme byť nezávislí nielen z ekonomického hľadiska, ale celkovo, musíme získať nezávislosť aj v energetických dodávkach. Diverzifikujeme zdroje dodávok plynu do Poľska. To je zároveň dôvod, prečo sme v severozápadnom Poľsku postavili energetický terminál v prístavnom meste Swinoujscie. V ňom máme prístup ku skvapalnenému zemnému plynu, ktorý k nám teraz prichádza zo Spojených štátov. Je to pre nás mimoriadne dôležité, pretože tým vzniká protiváha k dodávkam plynu z Ruska.

Máte v pláne aj ďalšie projekty, prostredníctvom ktorých sa budete zásobovať plynom?
Áno, prirodzene. V súčasnosti pracujeme aj na pobaltskom plynovode, ktorý prepojí zdroje plynu v Nórsku cez Dánsko s Poľskom. Aj vďaka tomuto urobíme náš plynárenský systém diverzifikovanejším. Ešte dôležitejšie než samotné dodávky je však skutočnosť, že budeme čoraz menej závislí od ruského plynu. Je to kľúčové nielen pre Poľsko, ale pre celý náš región. Všetky naše krajiny budú mať prístup k tomuto plynu. Takže aj preto musíme vybudovať vzájomné prepojenie medzi nami.

Čo si myslíte o projekte Nord Stream 2? Myslíte si, že Nemecko nehrá príliš férovo, keď takýmto spôsobom spolupracuje s Ruskom v energetickom sektore?
Nemecké úrady tvrdia, že celý tento projekt je výlučne komerčný. To je však absolútna nepravda. Nie je to komerčný, ale čisto politický projekt. My sme sa proti nemu veľmi ostro protestovali. Z ekonomického hľadiska by totiž bolo oveľa hospodárnejšie, keby sa modernizovali súčasné, už existujúce prepojenia. Teda tie trasy, ktoré spájajú Rusko s našou časťou Európy, či už sú to plynovody vedúce cez Bielorusko alebo cez Ukrajinu. A nie postaviť oveľa nákladnejšie plynové spojenie na dne Baltského mora. Navyše, tento politický projekt zároveň monopolizuje prístup ruského plynu do Európy cez Nemecko. Toto v Európe naozaj chceme? My určite nie a aj preto diverzifikujeme zdroje dodávok.

Prekáža vám, že po spustení Nordstream 2 prídete o peniaze za tranzit plynu, čo napokon hrozí aj Slovensku?
Toto nie je iba o stratách Poľska či Slovenska ako tranzitných krajín. Tento projekt môže mať pre Európu aj politické dôsledky. Pretože tak dlho, kým ruský plyn pôjde cez Ukrajinu, nebudeme v tejto krajine svedkami nepokojov a chaosu. Ale keď sa trasy zmenia a plyn sa presmeruje povedzme cez Baltské more, nielenže Ukrajina dostane menej príjmov z jeho transferu, ale môže sa stať subjektom ďalších aktivít. A tie by mohli ohroziť nielen samotných Ukrajincov, ale aj nás. Takže aj preto sme na európskej scéne rozhodne proti projektu Nordstream 2.

V uplynulých mesiacoch a rokoch prišli do Poľska viaceré veľké investície. V čom spočíva váš úspech pri lákaní zahraničných spoločností?
Vy ste predsa tiež úspešní. Možno dokonca ešte viac než my, najmä v automobilovom priemysle. Keby sme spočítali objem investícií na osobu, na Slovensku by ste v ich získavaní boli oveľa úspešnejší. Ja keď niekedy porovnávam Slovensko s Poľskom, tak s obľubou hovorievam, že náš najväčší región – Mazovské vojvodstvo – je ako Slovensko. Myslím administratívne najväčší, keďže predtým bol z dôvodov štatistiky rozdelený na dve oblasti NUTS2. Toto vojvodstvo má 5,5 milióna obyvateľov a dokonca ešte vyšší hrubý domáci produkt než vaša krajina. Avšak celkovo tvrdím, že Slovensko pre nás bolo príkladom veľmi úspešnej krajiny v priťahovaní dobrých investorov, predovšetkým z automobilového sektora.

Plánujete sa aj vy koncentrovať na automotive ako my na Slovensku?
Nie, nechceme byť závislí výlučne od jedného sektora, hoci automobilový priemysel a celkovo motosegment je aktuálne najinovatívnejší a najdôležitejší. My však nie sme v tomto segmente takou významnou montážnou krajinou v Európe ako ste vy. Na druhej strane sme druhým najväčším dodávateľom súčiastok a dielcov do vozidiel v Európskej únii. Vidíme, že do našich krajín prichádza skutočne veľa investorov. Firmy v automobilovom segmente často nevyrábajú len v jednej krajine a iba pre jeden trh. U vás na Slovensku veľmi dobre viete, že nemecké automobilky nemajú celú svoju sieť dodávateľov iba v domácej krajine, ale naprieč celou Európou.

To je pravda, mnohé firmy v tomto priemysle si postavili fabriky na Slovensku či v Poľsku...
Áno, a prišli k nám firmy nielen z automobilového segmentu či motosektora. Svoje pobočky si v našom regióne vybudovali aj mnohé spoločnosti zo strojárskeho či energetického odvetvia. Aj preto by sme mali navzájom viac spolupracovať a dosiahnuť určité dohody. Ak by sa to podarilo, všetky naše krajiny by boli oveľa spokojnejšie. Namiesto toho však medzi sebou navzájom súperíme, čo možno niekedy nie je úplne správne. Preto sme sa to v uplynulých dvoch alebo troch rokoch snažili v rámci našej politiky zmeniť.

Aké kroky ste sa v tomto smere rozhodli urobiť?
V prvom rade tvrdíme, že máme oveľa väčší záujem o investície na zelenej lúke. V minulosti sme sa príliš sústreďovali na privatizáciu či akvizície. Teraz sa oveľa viac usilujeme o novovybudované projekty. A to je zároveň odkaz, ktorý adresujeme zahraničným investorom. Druhá dôležitá vec je to, že by sme radi priťahovali investície založené na technológiách, ktoré momentálne nie sú v našej krajine prítomné. Uprednostňujeme tiež takých investorov, ktorých spoločnosti by svoje produkty alebo služby umiestňovali nielen na poľskom trhu, ale aj v zahraničí.

Prečo je to pre vás taká dôležitá podmienka?
Slovensko je menšia krajina. U vás je samozrejmé, že spoločnosti, ktoré prídu zo zahraničia, zvyčajne predávajú väčšinu svojich produktov nie na slovenskom trhu, ale mimo neho. Avšak toto nie je prípad Poľska. My sme oveľa väčší trh, ktorý neustále rastie. Máme takmer 40 miliónov obyvateľov a naša ekonomika stúpa ročne približne o päť percent. Rast spotreby dosahuje šesť či sedem, ale aj osem percent. Sme teda atraktívny trh pre investorov. Zároveň však kladieme veľký dôraz na inovácie, ktoré sú našou prioritou. Jednoznačne nechceme konkurovať len vďaka nízkym nákladom na pracovnú silu. Tie časy sú už za nami. Iným európskym krajinám mienime konkurovať vysokou kvalitou pracovnej sily a schopnosťou dobre spolupracovať s investormi.

Podporuje vaša vláda investície do inovácií aj prostredníctvom rôznych ekonomických stimulov?
Áno, nedávno sme v tomto smere zmenili zákon. Predtým bol náš systém založený na špeciálnych ekonomických zónach. V Poľsku sme mali 14 takýchto zón, ktoré boli prevádzkované na rozlohe 25-tisíc hektárov. Investor, ktorý chcel tento stimul využiť, musel svoj projekt umiestniť na pozemok nachádzajúci sa práve v týchto ekonomických zónach.

Čo ste im za to ponúkli?
Poskytli sme im za to zníženie korporátnej dane z príjmu o 50 percent, ako aj niektoré ďalšie benefity. Využili to aj niektoré slovenské spoločnosti podnikajúce v Poľsku. My sme však tieto pravidlá zmenili. Dnes je prakticky celé Poľsko jednou veľkou ekonomickou zónou. Spoločnosti môžu umiestniť svoje investície kamkoľvek a dostanú takúto podporu. Samozrejme, ak splnia určité podmienky. Predtým však bolo rozhodnutie o poskytnutí podpory založené výlučne na objeme investície a počte novovytvorených pracovných miest. Teraz to už neplatí.

Ktoré faktory sú dnes teda rozhodujúce?
Predovšetkým sa v súčasnosti pozeráme na kvalitu investície. Sledujeme napríklad technológie, ktoré sa budú používať v tejto spoločnosti. Tiež pozorne hľadíme na lokalitu investície. Ak by som to mal porovnať so Slovenskom, tak projekt v Kežmarku dostane lepšie podmienky než investícia v Bratislave. Je to logické, keďže Kežmarok potrebuje väčšiu pomoc vlády. Chceme teda uprednostniť vysoko kvalitné projekty a naozaj plánujeme podporovať rozvoj lokálnej ekonomiky.

Spomínali ste, že máte problémy s nedostatkom pracovnej sily. Ako k tejto situácii došlo?
My dnes hovoríme, že tento aktuálny problém je výsledkom úspešného príbehu našej ekonomiky. Pretože keď ekonomika rozkvitá a rastie tak rýchlo, tak tejto situácii skrátka príde. Rozvojový potenciál poľskej ekonomiky sa pohybuje okolo úrovne troch percent HDP. Pri takomto tempe rastu je ešte možné získavať relatívne lacnú pracovnú silu. Avšak my reálne rastieme päťpercentnou rýchlosťou. A naša rastúca ekonomika, ktorú sme naštartovali s použitím eurofondov spoločne s našimi vlastnými fondmi určenými pre investičné aktivity, mali za následok stúpajúci dopyt po pracovnej sile. To zároveň znamená, že musíme kvalifikovanými pracovníkmi takpovediac dopĺňať palivo do motora našej ekonomiky, aby mohol dobre fungovať.

Pritom ešte pred vstupom do Európskej únie nebolo vôbec jednoduché nájsť si prácu v Poľsku...
Áno, miera nezamestnanosti bola dlhé roky najväčším makroekonomickým problémom našej krajiny. Teraz však vznikol presne opačný problém. A sám najlepšie viete, že to isté platí aj pre Slovensko či Českú republiku. My dnes patríme medzi krajiny s najnižšou mierou nezamestnanosti v celej Európskej únii. Takže teraz nie je problém s nezamestnanosťou, ale predovšetkým s nedostatkom vysoko kvalifikovaných ľudí.

Vypracovali ste programy na riešenie tejto otázky?
Naša krajina kladie teraz veľký dôraz na odborný výcvik aj odborné vzdelávanie. V uplynulých rokoch sme na to tak trochu zabúdali. Príliš mnoho sme sa koncentrovali na vysoké všeobecné vzdelávanie a príliš málo na odborné vzdelávanie. Povedal by som, že momentálne sa snažíme obnoviť svoje možnosti a kapacity na tomto poli. Takže áno, zručnosti a kvalifikácia pracovnej sily sú veľmi jasne naším záujmom vo vzdelávacej oblasti.

Prednedávnom ste navštívili Bratislavu, kde ste s kolegami z Vyšehradskej štvorky hovorili o spoločných projektoch v našom regióne. Na akej spolupráci ste sa u nás dohodli?
Trochu vás poopravím. Išlo o stretnutie v rozšírenom formáte Vyšehradská štvorka plus štyri ďalšie krajiny. Takže nebolo to len stretnutie ministrov z Poľska, Maďarska, Slovenska a Českej republiky, ale zúčastnili sa na ňom aj naši kolegovia z Chorvátska, Slovinska, Rumunska a Bulharska. Hovorili sme spolu predovšetkým o spolupráci v oblasti kohéznej politiky a využívania eurofondov. Keď diskutujeme o takýchto témach, vždy sa stretávame v tomto formáte.

Prečo je rozvoj regiónov hlavnou témou pri vašich stretnutiach?
Pretože práve naše krajiny sú z hľadiska celkového objemu najväčšími prijímateľmi kohéznej politiky Európskej únie. Pre nás je najvýznamnejšou vecou, aby sme držali pri sebe a spolu prezentovali náš postoj k súčasnému stavu kohéznej politiky v Európskej únii. Táto otázka je extrémne dôležitá aj kvôli tomu, že už odštartovali rokovania o novom európskom rozpočte. Začal sa tiež proces formovania novej podoby kohéznej politiky. Preto my ako krajiny tohto regiónu musíme byť aktívni. Nemôžeme len čakať na to, čo navrhne Brusel.

Čo konkrétne plánujete v tomto smere robiť?
Chceme pripraviť spoločné stanovisko a naše návrhy pre nový finančný rámec. Všetky krajiny regiónu sa o to mimoriadne zaujímajú, čo je veľmi dobre. Návrhy, ktoré v polovici tohto roka predložila Európska komisia v oboch oblastiach, teda v otázke rozpočtu aj novej podoby kohéznej politiky, neboli totiž pre naše krajiny príliš uspokojivé. Tiež by som na schôdzke v Bratislave vyzdvihol fakt, že sa na ňom zúčastnila eurokomisárka zodpovedná za regionálnu politiku Corina Cretu. To sme všetci ocenili. Práve ona je totiž tá, ktorá riadi kohéznu politiku z Bruselu, sídla Európskej únie.

Témou, o ktorej sa aktuálne diskutuje, sú škrty pre krajiny nášho regiónu. Zaoberáte sa aj touto otázkou?
Áno, samozrejme. A musím pripomenúť, že aj napriek vynaloženým snahám krajín Vyšehradskej skupiny, ako aj štyroch už spomenutých krajín sa podarilo zachovať kľúčový prvok kohéznej politiky. Konkrétnym výsledkom našich stretnutí je fakt, že kohézia zostane aj v budúcom finančnom rámci ako najdôležitejšia investičná politika. Možno teraz sa to zdá pomerne samozrejmou vecou, ale môžem vám povedať, že ešte pred dvomi, tromi či štyrmi rokmi to také zrejmé nebolo.

Chcete povedať, že boli pokusy obmedziť pomoc pre chudobnejšie regióny?
Áno. Objavili sa návrhy od niektorých krajín, aby sa v novom finančnom rámci nielen znížila, ale dokonca aj úplne zrušila táto pomoc. Aj vďaka nám sa to, našťastie, nepodarilo. Kohézia zostane po spoločnej poľnohospodárskej politike druhou najdôležitejšou investičnou oblasťou, čo sa týka celkového objemu prostriedkov. Avšak to je iba jedna vec, ktorú sa nám podarilo presadiť.

Čo ste ešte dosiahli?
Druhá vec, ktorá je podľa mňa dôležitá pre Európu ako celok, je to, že kohézna politika sa naďalej bude týkať všetkých regiónov. Podarilo sa nám totiž zabrániť návrhom, ktoré chceli pomoc obmedziť len na niektoré najchudobnejšie regióny. Vyšehradská štvorka však tvrdí, že táto regionálna pomoc má obrovský význam pre celú Európsku úniu. Týka sa územnej spolupráce medzi regiónmi, takže by z nej mali mať úžitok všetky regióny v Európskej únii. A práve tento prístup sme presadili.

Napriek vašim snahám došlo ku škrtom aj v rozvojovej pomoci. O koľko peňazí prídeme?
Európska komisia prišla v máji s návrhmi nového viacročného finančného rámca, v ktorých je kohézna politika zoškrtaná zhruba o desať percent. Sú to naozaj významné škrty, keďže napokon to nebolo ani sedem percent, ako Európska komisia pôvodne komunikovala. My sme urobili rýchle prepočty v bežných cenách a reálnom čase. Vyšlo nám, že celkovo sa rozpočet na túto oblasť zníži o desať percent.

Ako ste toto zníženie prijali?
Prirodzene, rozumieme tomu. Predovšetkým za súčasných okolností, keď sa blíži brexit, ktorý bude znamenať viac-menej o desať percent nižšie príspevky do celkového rozpočtu Európskej únie. Chápeme tiež, že Európska únia bude musieť riešiť nové a veľmi dôležité výzvy.

Ktoré konkrétne výzvy máte teraz na mysli?
Je to najmä migrácia, vnútorná bezpečnosť vrátane boja proti terorizmu, ale i vonkajšia bezpečnosť. Tá je obzvlášť dôležitá pre krajiny ako je Poľsko alebo aj Slovensko. A to hlavne kvôli hrozbám, ktoré prichádzajú z východu. Práve tieto nové priority musia byť zohľadnené v rozpočte. Ale my sme presvedčení, že spomínané škrty a celkovo spôsob, akým bolo navrhnuté prerozdeľovanie prostriedkov medzi jednotlivých členov Únie, boli pre všetky krajiny nášho regiónu neprijateľné.

Ktoré štáty doplatili podľa vás najviac na tieto škrty?
Najvážnejšie negatívne zasiahli Poľsko, Českú republiku, Slovensko, Maďarsko aj pobaltské štáty, ale napríklad i Maltu alebo Nemecko. Práve týchto osem či deväť krajín pravdepodobne príde o 20 percent prostriedkov, hoci v rámci celej Európskej únie bola kohézna politika zoškrtaná o desať percent.

Na druhej strane, nesúvisí to aj s tým, že naše krajiny už nepotrebujú na svoj rozvoj takú pomoc ako, povedzme, pred piatimi či desiatimi rokmi?
Prirodzene, my úplne rozumieme tomu, že najlepšie alokácie, najuspokojivejšiu výšku fondov dosiahli naše krajiny počas aktuálneho finančného rámca, teda v rokoch 2014 až 2020. Chápeme tiež, že v nasledujúcich finančných rámcoch budeme dostávať stále menej a menej. Jednoducho sa stávame čoraz bohatšími. Poľsko momentálne dosahuje 70 percent európskeho priemeru, Slovensko sa blíži k 80 percentám, ak si dobre pamätám. Avšak my hovoríme, že napriek tomu všetkému je v našich krajinách stále veľa chudobných regiónov, ktoré potrebujú pomoc.

Keď sa pozrieme na mapu Poľska, o ktorých oblastiach hovoríme?
Tieto regióny máme napríklad vo východnom Poľsku. Ekonomicky sú na úrovni zhruba 50 percent priemeru Európskej únie. Napokon, takéto oblasti poznáte aj na Slovensku. Regióny v našej krajine sú veľmi nehomogénne. Povedzme varšavská aglomerácia je na úrovni 150 percent priemeru Európskej únie. Ak by sa dajme tomu samotná Varšava odtrhla od Poľska a spravili by sme z nej novú členskú krajinu Únie, stala by sa druhým najbohatším štátom EÚ. Varšava má pritom viac ako dva milióny obyvateľov, teda viac než má Slovinsko, Lotyšsko či Estónsko.

S čím máte pri nových návrhoch Únie najväčší problém?
S nedostatkom transparentnosti. Keď sa pozriete na metodológiu, neuvidíte žiadne vzorce, podľa ktorých výšku budúcich príspevkov vypočítali. V každom prípade táto metodológia vyústila do presunutia fondov z východu, teda z nášho regiónu, smerom na juh. A práve to sme kritizovali. Kohéziu totiž považujeme za potrebnú. U nás máme stále veľmi veľké rozdiely, takže tieto navrhované škrty skutočne nie sú obzvlášť pre krajiny Vyšehradskej štvorky férové.

Čím Brusel dosiahol zmenu pravidiel?
Najmä používaním nových indikátorov, ako je miera nezamestnanosti, klimatické zmeny či migrácia. A my sa pýtame – prečo by migrácia mala byť faktorom pri kohéznej politike? Je to predsa samostatná oblasť, ktorá využíva dosť vysoké sumy peňazí a nové nástroje. Ale kohézia je investičná politika, ktorá je podložená ekonomicky, a nie politicky. Aký je teda dôvod na to, aby sme pri výpočtoch používali migráciu či nezamestnanosť, najmä mladých ľudí? V tomto smere som poukázal na obdobie roku 2004, keď sme vstupovali do Európskej únie a my sme rokovali o budúcom využívaní štrukturálnych fondov.

Aké paralely vidíte vo vtedajšej a dnešnej situácii?
Vtedy dosahovala nezamestnanosť v Poľsku 20 percent. Na Slovensku bola na úrovni 18 percent. A ja im teraz pripomínam, že sme navrhovali, aby sa využíval indikátor miery nezamestnanosti vo výpočtoch alokácií pre jednotlivé krajiny. Európska komisia to však vtedy nezaradila do kritérií. Ale teraz, keď je problém s nezamestnanosťou v Grécku, Taliansku, Španielsku či Portugalsku, zrazu to chcú použiť. Ja tento postoj skutočne nepovažujem za férový voči našim krajinám.

Čo s tým chcete robiť?
Musíme im jasne hovoriť, že eurofondy využívame naozaj správnym spôsobom. A to aj z procedurálneho hľadiska. Chyby obmedzujeme na minimum. Máme veľmi prísny režim na využívanie týchto prostriedkov. A tieto fondy skutočne prispievajú ku konvergencii našich krajín, teda k ich približovaniu k západným štátom. Svedčia o tom aj čísla. Keď sme pred vyše 14 rokmi vstupovali do Európskej únie, naša ekonomika bola hlboko pod priemerom EÚ. Dnes sme sa k nemu výrazne priblížili. Naša konvergencia dosahuje každý rok úroveň jedného či dvoch percentuálnych bodov. A to isté platí aj o Slovensku.

Nielen o ňom, rastie celá Vyšehradská štvorka...
Presne tak. V súčasnosti je rast v celom našom regióne, teda v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku aj Českej republike takmer dvakrát taký vysoký, ako je priemer Európskej únie. V Poľsku aj Česku je jedna z najnižších mier nezamestnanosti. Možno si spomínate, čo vravela Európska únia – kohézna politika je na to, aby vytvárala hospodársky rast a nové pracovné miesta. A práve to vďaka nej robíme. Takže keď si to zosumarizujeme – naša ekonomika rastie dvakrát tak rýchlo ako zvyšok Európy. Narastá aj miera zamestnanosti. Už teraz máme takmer problém s hľadaním pracovnej sily. Ba čo viac, naša spoločnosť je čoraz spokojnejšia s tým, čo robíme. Znižujeme chudobu, zažívame skutočný úspech. Stávame sa krajinou prosperity a bezpečnosti v tejto časti sveta.

V niektorých ukazovateľoch však za starými členskými krajinami stále zaostávame...
Samozrejme, musíme priznať, že naše platy sú tri- či štyrikrát nižšie, než majú ľudia na Západe. Tým pádom je aj kúpna sila v západných krajinách vyššia než v našom regióne. Aj to však dokazuje, že je ešte stále čo doháňať. Rozdiely medzi Východom a Západom sú naďalej výrazné. A to je zároveň dôvod, prečo je kohézna politika stále taká veľmi potrebná.

Tvrdíte, že tieto škrty v rozpočte nie sú pre nás férové. Myslíte si, že je to istým spôsobom potrestanie za to, že odmietame riešenie migračnej krízy?
Podľa mňa to nie je iba o migrácii, ale aj o iných záležitostiach. Mám tým na mysli kroky Európskej únie voči našim štátom. Prvou krajinou bolo Maďarsko. Potom prišlo na rad Poľsko. Aj teraz počúvame na neformálnych diskusiách, že čakacia listina kandidátov na potrestanie sa postupne rozširuje. Je tam Rumunsko, Taliansko, veľmi ľahko sa tam môžete dostať aj vy Slováci či Česi. Takže presne toto by nemalo byť. Politika by nemala byť súčasťou niektorých záležitostí Európskej únie, obzvlášť tých, kde by malo ísť najmä o odbornosť a ekonomiku.

Kohézia by teda nemala byť ovplyvňovaná politikou?
Určite nie, kohézia je čisto investičnou politikou. Navyše, som presvedčený, že v Európskej únii by sme mali pracovať iba na tých programoch, ktoré nás spájajú, a nie na tých, čo nás rozdeľujú. Ja sa však obávam, že v Európskej únii pôsobí mnoho vysokopostavených politikov, ktorí nerozmýšľajú podobne ako my. Avšak my ako zástupcovia krajín Vyšehradskej štvorky by sme mali plniť želania a očakávania našich ľudí. Mali by sme počúvať, čo ľudia hovoria a odpovedať na ich požiadavky. Pretože my sme tu pre nich, a nie naopak.

Hovoríte aj o spoločných cezhraničných projektoch medzi Poľskom a Slovenskom?
Áno, samozrejme. V minulosti som rokoval s vaším súčasným premiérom Petrom Pellegrinim, ktorý bol v minulej vláde podpredsedom pre investície a informatizáciu. A teraz sa stretávam s jeho nástupcom na tejto pozícii Richardom Rašim, s ktorým hovoríme o rôznych prepojeniach medzi našimi krajinami. Využívame takmer každú príležitosť, aby sme o nich diskutovali. Platforma Vyšehradskej štvorky je mimoriadne užitočná práve na takéto debaty.

Aké témy boli predmetom vašich posledných rozhovorov?
Pravdepodobne viete, že by sme radi vytvorili špeciálny nástroj pre financovanie našich spoločných projektov. Nechceme sa spoliehať iba na fondy Európskej únie či na naše vlastné rozpočtové prostriedky. Chceli by sme mať aj spoločné finančné nástroje. Z tohto dôvodu premýšľame o zriadení novej inštitúcie, finančného nástroja a rozvojovej banky pre región Vyšehradskej štvorky. Som si istý, že práve takáto vec je v našom regióne veľmi potrebná.

Ktoré oblasti by ste prostredníctvom týchto nástrojov chceli financovať?
V našich vlastných krajinách môžeme pozorovať jednu zaujímavú vec. Všetci sme veľmi tvrdo pracovali na projektoch, ktoré nás spájajú s centrom Európskej únie. To sa týka mnohých oblastí, nielen dopravy, hoci práve tá je najviditeľnejšia, najmä cestné komunikácie či železnice. Patrí sem však aj spolupráca univerzít či ďalšie typické príklady spájania so Západom. Popri tom všetkom sme však zabudli na naše vlastné prepojenia. A dnes môžeme povedať, že dokonca aj pred 100 rokmi niektoré z týchto vzájomných prepojení medzi regiónmi dnešnej Vyšehradskej štvorky fungovali lepším spôsobom, než fungujú dnes. A to je pritom len jedna z vecí, ktoré musíme zlepšiť.

Máte už konkrétne predstavy, čo s týmto problémom budete robiť?
Áno. Takouto vlajkovou loďou je pre nás napríklad plánovaná cesta Via Carpathia. Pretože tento projekt nám umožní prepojiť baltské krajiny na severe Európy s Gréckom na juhu a potom ďalej s Blízkym východom. Dôležitý nielen pre Poľsko, ale i pre východné Slovensko a tiež pre severovýchod Maďarska je pritom fakt, že táto cesta pôjde aj cez najodľahlejšie a najmenej rozvinuté oblasti našich krajín. Preto je takáto cesta pre nás extrémne dôležitá. Nemôžeme sa však uspokojiť iba s ňou. Mali by sme takisto pracovať aj na ďalších spojeniach.

Ktoré ďalšie prepojenia chystáte?
V našej krajine chceme napríklad dokončiť cestu S1, ktorá ide z mesta Bielsko-Biala cez Zywiec až k hraniciam a potom ju prepojiť s vašou diaľnicou D3 a ďalej na juh. To by bolo ďalšie dôležité cestné spojenie medzi nami. Mali by sme tiež pracovať na modernizácii našich vlakových spojení. Pretože my vnútri Poľska máme už teraz pomerne rozvinutú sieť najdôležitejších železničných tratí, ale keď pôjdete smerom k hraniciam, uvidíte, že ich kapacita bude dramaticky klesať. Ale to je len jedna vec, na ktorej by sme chceli v oblasti železničnej dopravy spoločne pracovať.

Máte zrejme na mysli pripravované vysokorýchlostné prepojenie medzi našimi krajinami...
Presne tak. Vysokorýchlostná železnica bude ďalším dôležitým projektom v súčasnom aj nasledujúcich obdobiach. Predpokladáme, že v Poľsku pôjde táto trať z Varšavy cez Katovice, kde síce máme dobré spojenie, ale keď sa potom vydáme dolu k hraniciam, tak sa to stáva nočnou morou. Preto je potrebné nanovo vybudovať trať z Katovíc do Ostravy, ďalej do Brna a Bratislavy s následným prepojením do Viedne alebo do Budapešti.

Máte už na tento projekt vyčlenené peniaze vo vašom štátnom rozpočte?
Zatiaľ sa len nachádzame len na začiatku tohto projektu, takže ešte nenastal ten správny čas, aby sme naň už určili peniaze v našom rozpočte. Ale pracujeme na ňom. Najprv musíme vypracovať spoločný koncept. Každá z našich krajín teraz pracuje na svojom vlastnom úseku tohto prepojenia. Všetky úseky potom budeme musieť integrovať do jedného spoločného celku a následne pripraviť dokumentáciu pre kompletný projekt.

Kde vidíte najväčšie prekážky?
Momentálne asi v tom, že každá z našich krajín má v železničnej doprave svoj vlastný systém. A ak chceme, aby bol tento projekt funkčný, musíme fungovať na jednom spoločnom systéme. Naozaj to teda nie je také jednoduché. My sa tohto projektu musíme chopiť s maximálnou profesionalitou. A predovšetkým musíme zabezpečiť jeho financovanie. Nemusím vám vysvetľovať, že vysokorýchlostná železnica je skutočne veľmi nákladná. My v Poľsku takéto spojenie momentálne nemáme. To isté platí aj o Slovensku. Takže, prirodzene, bude to pre nás všetkých veľká výzva. Napriek tomu si myslím, že to musíme urobiť.


Kto je Jerzy Kwieciński
Člen vládnej strany Právo a spravodlivosť je poľským ministrom investícií a rozvoja od januára tohto roka. V tomto rezorte pôsobil ako štátny tajomník od novembra 2015, keď sa súčasná vláda ujala moci. Predtým pôsobil ako námestník ministra regionálneho rozvoja. Bol priamo zodpovedný za stratégiu národného rozvoja a kohéznu politiku.

01 - Modified: 2024-11-15 10:31:56 - Feat.: - Title: Európa kráča po ceste k samovražde, tvrdí Orbán. Chce prehodnotiť sankcie voči Rusku 02 - Modified: 2024-11-15 09:10:00 - Feat.: - Title: Varšavskí povstalci heroicky vzdorovali nacistom dva mesiace. Stalin im nepomohol, chcel ich nechať vykrvácať 03 - Modified: 2024-11-14 15:21:51 - Feat.: - Title: Klimatický samit sa rozpadá. Argentína odchádza, Francúzsko nepríde kvôli Alijevovi 04 - Modified: 2024-11-14 14:56:45 - Feat.: - Title: Fico sa v Tatranskej Javorine neformálne stretol s poľským premiérom 05 - Modified: 2024-11-14 12:56:46 - Feat.: - Title: Europarlament žiada cielenejšie sankcie proti tieňovej flotile Ruska
menuLevel = 2, menuRoute = focus/zahranicie, menuAlias = zahranicie, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
15. november 2024 12:42