Aktívny však nie je iba doma. V zahraničnom meradle je priebojný hlavne čo sa týka iniciatívy Jedno pásmo jedna cesta.
Predstavuje isté obnovenie Hodvábnej cesty ako obchodnej a infraštruktúrnej siete cez Euráziu a Afriku a Čína si pomocou iniciatívy zväčšuje svoj politický vplyv.
V rámci medzinárodných vzťahov je dôležitý i jeho asertívny postoj k Japonsku hlavne v otázke Juhočínskeho mora. Čína si nárokuje na 80 percent mora s odkazom na historické dôvody, čo však kritizujú Vietnam, Filipíny, Malajzia či Taiwan.
V máji tam aj po prvýkrát umiestnila svoj bombardér. Prielom nastal i s Taiwanom. Pred tromi rokmi sa Si Ťin-pching stretol teraz už s bývalým prezidentom Taiwanu Ma Ying-jeouom. Išlo o prvé stretnutie lídrov týchto krajín od čínskej občianskej vojny v roku 1950.
O otvorení Číny svetu hovorí aj zlepšenie podnikania zahraničných spoločností v Číne či čiastočné uvoľnenie hodnoty jüanu.
Si Ťin-pching podľa Turcsányiho podporuje globalizáciu, ale v inom zmysle ako na Západe: „V jeho vnímaní je globalizácia podporným prvkom pre pokračovanie vlády komunistickej strany a jeho osobne.“