Nacionalisti sú v súčasnosti v európskom merítku pomerne častý prvok.
Vo Francúzsku k nim zaraďujeme Národné zhromaždenie (pôvodne Národný front) na čele s Marine Le Penovou, tiež neúspešnou prezidentskou kandidátkou.
S jej otcom, Jeanom-Marie Le Penom bola strana však radikálnejšia, chcel deportovať tri milióny cudzincov, popieral holokaust či otvorene zastával xenofóbiu.
V Nemecku antimigračná a antisemitistická Alternatíva pre Nemecko získala v septembrových parlamentných voľbách skoro 13 percent hlasov a ocitla sa v parlamente.
Pozrite si v HNtelevízii archívny rozhovor s analytikom Radovanom Geistom z portálu EurActiv.
Extrémna pravica sa do Bundestagu dostala prvýkrát od konca druhej svetovej vojny.
Pôvodne vznikla ako euroskeptická strana, neskôr sa zradikalizovala a do popredia začala klásť témy ako boj proti islamu a utečencom, na čom si aj založila kampaň.
Za jej úspechom videli viacerí odborníci odklon od tradičného kurzu nemeckých konzervatívcov a sociálnych demokratov.
Nacionalistických strán je však omnoho viac. Tie najúspešnejšie a najsilnejšie sú v Dánsku, Grécku, Maďarsku, Česku, Švajčiarsku či vo Fínsku.