K posledným radikálnym riešeniam lídra USA patrí jednoznačne odstúpenie od jadrovej dohody s Iránom a opätovné zavedenie sankcií voči krajine začiatkom mája.
Odborníci sa zhodujú, že za Trumpovým odstúpením treba hľadať viacero dôvodov. Po prvé, išlo o dedičstvo z čias jeho predchodcu Obamu, podobne ako dohoda TPP či parížska.
Ďalej, spojencom Trumpa je izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý má na Blízkom východe silnú vyjednávačskú pozíciu a v rozhodnutí ho mohol ovplyvniť.
Úlohu na jeho rozhodnutí môžu mať i poradcovia. Trump dohodu súhrnne označil za hroznú a jednostrannú založenú na klamstve.
Na dohode s Iránom pred tromi rokmi sa podieľalo šesť mocností: Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Spojené štáty.
Vyplynulo z nej zrušenie sankcií voči krajine výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program.
Do svojich jadrových zariadení tiež bude púšťať medzinárodných inšpektorov. Platiť má do roku 2025, niektoré jej časti až do roku 2040.
Irán tento týždeň oznámil, že chce začať budovať infraštruktúru pre umiestnenie moderných centrifúg na obohacovanie uránu, podmienky dohody ale chce naďalej dodržiavať.
Stanovil si však niekoľko podmienok, ako aj to, že sa signatári nebudú snažiť rozšíriť dohodu o témy balistického programu a regionálnych aktivít Iránu.