Hoci militantní bojovníci za nezávislosť tohto stredomorského ostrova vlani ukončili bojové operácie, politickí zástupcovia Korziky stupňujú tlak na francúzske úrady, aby sa začali diskusie o odtrhnutí od Paríža. Na ostrove sa pravidelne konajú demonštrácie separatistov, ktoré sa občas zvrhnú do násilného vyčíňania. V minulosti vandali napríklad zapálili a vyplienili kancelárie korzického parlamentu v Ajacciu alebo spáchali bombový útok na vojenské zariadenie v ďalšom veľkom korzickom meste Bastia. Francúzi akékoľvek snahy o nezávislosť Korziky odmietajú.
Korzika sa stala súčasťou Francúzska v 18. storočí. Definitívne ju k nemu pripojili až za vlády Napoleona, ktorý je jedným z najznámejších korzických rodákov. Stúpenci nezávislosti však na ostrove tvoria menšinu. Svoje požiadavky
opierajú o jazykovú, historickú i kultúrnu odlišnosť od Francúzov. Najradikálnejší z nich často siahajú po atentátoch, väčšinou na budovy štátnych úradov, považované za symboly „nadvlády“ Francúzska. Atentáty v drvivej väčšine prípadov spôsobia iba materiálne škody. Cieľom separatistov totiž väčšinou nie je nikoho zabiť alebo zraniť, ale vydieraním prinútiť centrálnu francúzsku vládu hovoriť o nezávislosti. Jedinou výnimkou bola vražda prefekta
Clauda Erignaca v roku 1998, ktorá vyvolala vlnu protestov.
StoryEditor
Korzika: Rodisko Napoleona odmieta Francúzov
Po nezávislosti čoraz hlasnejšie volajú aj korzickí nacionalisti.