Výdatne ich v tom podporujú nové technológie. Vitajte v Revolúcii 4.0. Internet nás nonstop prekvapuje novinkami. Jednou z nich sú deep fakes. Pomerne neznámy pojem, ktorý sa čoskoro stane bežným výrazom. Stačí jediná fotografia tváre a technológia s totožným názvom ju za asistencie umelej inteligencie premení na neurónovú sieť a dá tvári mimiku podľa želania. Ako prvá na ňu doplatila herečka Gal Gadot, ktorá si nechtiac zaúčinkovala v pornografickej scéne.
Pre HN Focus sa k problematike dezinformácií vyjadrovali viacerí špičkoví experti. „Snažíme sa posilniť našu kapacitu a využiť umelú inteligenciu na automatizáciu procesov vyhľadávania klamstiev a poloprávd,“ povedal nám druhý najvyššie postavený Slovák v Bruseli Vladimír Šucha. Riadi viac ako 3 600 odborníkov výskumného centra Európskej únie.
Peter Paško je spolumajiteľ spoločnosti Eset, ktorú hádam netreba predstavovať. Prezradil nám, že firma si musela najať právnickú kanceláriu, ktorá vyhľadáva a vyhodnocuje nepravdivé obvinenia. Najväčším problémom sú podľa neho ľudia s naštrbenou morálkou, respektíve ju stratili a nemajú čo ponúknuť. „Potrebujú nájsť nepriateľa, nahnať strach, aby pre tých, čo im uveria, boli menším zlom.“
Etnologička Zuzana Panczová sa konšpiračným teóriám venuje dlhodobo. „Budú s veľkou pravdepodobnosťou súčasťou spoločenskej diskusie aj v budúcnosti,“ nedúfa v triumfálny návrat pravdivých informácií. Sčasti s ňou súhlasí aj psychológ Dušan Ondrušek: „Sociálne siete budú nebezpečím, ak sa nám nepodarí posilniť imunitu ľudí proti manipuláciám.
Slabinou demokracie je, že sa v nej môžu prejavovať aj tupci. Milióny môžu chrliť nenávistné komentáre a lživé tvrdenia. Účinky fake news excelentne ovládajú tvorcovia hybridných vojen. Pred dvomi rokmi musel bývalý riaditeľ amerických tajných služieb James Clapper priznať, že ,Rusi v tejto vojne uspeli vysoko nad svoje očakávania‘.“ Ruskému medveďovi sa snaží šliapať na päty Čína so Severnou Kóreou a s Iránom.
Na druhej strane oceánu však nežijú len ctihodní občania. Majiteľ Facebooku Mark Zuckerberg obchoduje s dátami požívateľov tejto sociálnej siete a musel sa postaviť pred amerických kongresmanov, kde sa kajal: „Je to moja chyba, dáta používateľov sa mi nepodarilo zachrániť.“ A čo už dodať na vyjadrenie generálneho riaditeľa Googlu Sundara Pichaia, ktorý sa vyznal: „Súkromie nemôže byť luxusný tovar?“
V aktuálnom Focuse vás čaká tiež rozhovor so šachovým veľmajstrom a lektorom kritického myslenia v jednej osobe Jánom Markošom. „Veľké technologické spoločnosti si musia uvedomiť, že ľudia majú právo vedieť, čo sa deje s ich dátami. Jednoducho majú právo na súkromie,“ povedal nám. Tiež udelil niekoľko praktických, hoci ťažko splniteľných rád na obranu voči hoaxom. Schválne, skúste potrénovať svoje sebaovládanie – nereagovať v prvom okamihu na správu, ktorá vyskočí v mobile.
Meno českého dátového analytika Františka Vrábla možno nie je známe slovenskému čitateľovi, no poznajú ho v NATO i vo vládach USA a Veľkej Británie. Spolupracuje s nimi na identifikácii hrozieb dezinformácií. Situáciu pokladá za „navýsosť“ vážnu, lebo vraj fake news predstavujú väčšie nebezpečenstvo než v minulosti. Jeho firma dennodenne sleduje 90 percent celosvetového spravodajstva. Možno aj preto sa nerozpakuje tvrdiť: „Z digitálnej totality mám skutočne strach.“ Máme sa prečo báť?
Prajeme príjemné, ale predovšetkým užitočné čítanie.
