Keď v lete u nás dosahovala pandémia koronavírusu 20 či 30 nakazených denne, vedci to pripisovali dovolenkárom vracajúcim sa z Chorvátska. Dnes máme každý deň niekoľkonásobne viac mŕtvych, hoci je prísny lockdown. Kde sa stala chyba?
Chyba sa stala hneď v niekoľkých veciach. Predovšetkým sa nepredpokladal spôsob, akým sa táto pandémia bude zákonite vyvíjať. Veľká epidemiologická štúdia ukázala, že má vlnový priebeh. Na jar počet prípadov stúpal, v lete sa prepadol takmer na minimum a na jeseň sa opäť zvyšoval podobne ako na jar. Vyvrcholenie nastalo v zime. Od marca to začne znovu klesať smerom nadol s tým, ako sa budeme blížiť k letným mesiacom.
Bude sa nám počas letných prázdnin dýchať oveľa ľahšie?
V lete môžeme očakávať dve veci – jednak počet infikovaných opäť výrazne poklesne a zároveň už bude značná časť obyvateľstva zaočkovaná. Dá sa tiež predpokladať, že práve leto bude kľúčové z toho pohľadu, či na jeseň budú prípady znovu narastať alebo nie. Nesprávne odhadnutý vývoj je však len jedným dôvodom, prečo sme dnes v takejto situácii.
Aký je ten ďalší?
Keďže sme nerešpektovali vlnový priebeh pandémie, v lete sme boli veľmi entuziastickí. Mysleli sme si, že už je po všetkom. Z minulosti sme totiž vedeli, že koronavírus SARS-1 sa začiatkom tohto tisícročia šíril asi deväť mesiacov. V prípade neskoršej pandémie MERS to bolo ešte kratšie – zhruba pol roka. Predpokladali sme, že súčasný vírus sa bude správať rovnako.
A to sa nestalo...
Správal sa presne naopak. Prišla jeho virulentnejšia mutácia, ktorá spôsobila, že infekcia sa začala šíriť rýchlejšie a dosiahla parametre pandémie. Jeseň znamenala nárast prípadov nákazy a vyvrcholenie prišlo v mesiacoch december, január a február. Napokon, práve teraz máme možnosť sledovať to na vlastné oči.
Aj keď máme tvrdý lockdown, nemocnice začínajú kolabovať. Dá sa v tejto chvíli vôbec urobiť ešte niečo viac?
Dalo by sa ešte dačo urobiť, ale všetky takéto opatrenia sú prakticky nerealizovateľné. Základom je prísna kontrola dodržiavania nariadení. Pred niekoľkými dňami jedna čitateľka v internetovej diskusii písala, že keď večer ide so psom v Petržalke na prechádzku, vidí balkóny plné mladých ľudí. Prenajímajú si prostredníctvom Airbnb či iných platforiem byty, ktoré cez prázdniny využívajú cudzinci namiesto hotelov. Dnes sa tam pravidelne stretáva 10 či 15 ľudí. Ľudia rovnako nerešpektujú ani množstvo ďalších opatrení. Lockdown je teda jedna vec a jeho dodržiavanie vec druhá. Žiaľ, nariadenia sa porušujú a aj preto sa infekcia šíri ďalej.
Na druhej strane to nie sú iba občania, ktorí sa nesprávajú príliš rozumne...
To máte pravdu. Nedávno mi napríklad jeden môj známy profesor telefonoval, že sa bol dať zaočkovať v istom vakcinačnom centre v Bratislave. Do jednej miestnosti vtesnali 30 ľudí – okrem tých, čo čakali na očkovanie, v nej boli aj ich rodinní príslušníci. Museli si tam vyzliecť kabáty a vypĺňať dotazníky. Odtiaľ ich postupne volali na vakcináciu. Tento profesor mi hovorí – ja sa tak chránim, nikam nechodím a tam, v zdravotníckom zariadení, nás toľkých doslova “narvali“ na jedno miesto. Takže lockdown sem – lockdown tam – ak sa nedodržiava, práve to je hlavnou príčinou nárastu počtu infekcií.
Dnes sa rýchlo šíri agresívny britský variant koronavírusu. Ako k vzniku nových druhov vôbec dôjde?
Vznik rozdielnych mutácií je spôsobený tým, že RNA vírusy, ako je koronavírus či chrípka, veľmi ľahko podliehajú mutáciám. Ribonukleová kyselina RNA totiž nie je až taká stabilná ako dezoxyribonukleová DNA. Od toho sa potom odvíja aj fakt, že u RNA vírusov má ochrana organizmu v podobe protilátkovej odpovede vždy kratšie trvanie. U väčšiny DNA vírusov, ako sú povedzme pravé kiahne, je to naopak. Keď ich niekto prekonal, tak bol celoživotne chránený. Napríklad v prípade chrípky je ochrana asi ročná, u kliešťovej encefalitídy trvá zhruba päť rokov.
Závisí dĺžka vzniknutej imunity aj od priebehu ochorenia COVID-19?
Prvé štúdie ukazujú, že ten, kto prekonal ľahkú formu koronavírusovej infekcie, je chránený približne tri mesiace. U tých, ktorí majú za sebou ťažkú formu a prežili ju, to trvá dlhšie. V tejto záležitosti však nemáme k dispozícii žiadne ďalšie podrobnejšie štúdie, pretože pandémia trvá ešte príliš krátku dobu.
Môžete opísať priebeh mutácie vírusu?
Zmutovať môže viacerými spôsobmi. Závisí to od toho, kde sa tá-ktorá mutácia nachádza. Môže sa objaviť v rôznych častiach genetického materiálu. U tohto konkrétneho koronavírusu sa zjavila v oblasti, ktorá zvyšuje jeho virulenciu. Vírus sa vďaka tomu množí rýchlejšie a na svoje rozmnožovanie tak potrebuje kratší čas. Tým pádom je šírenie infekcie agresívnejšie. Povedzme u chrípky sa niektoré mutácie objavujú nie v genetickom materiáli, ale v štruktúre proteínu.
Čo to v praxi znamená?
Skrátka sa vymení štruktúra tých miest, ktoré sa viažu na protilátku. Očkovacia látka je tak nefunkčná. U súčasného koronavírusu sa však zdá, že mutácia sa nachádza v jeho genóme. Keďže nie je v tej oblasti, kde sa viažu protilátky, jeho vlastnosti sa zmenili k agresívnejšej forme. Na druhej strane očkovacia látka, ktorá sa používa teraz, je pravdepodobne vhodná aj na rôzne mutácie, či už britskú, juhoafrickú alebo ďalšie.