Čo majú spoločné so zámkom v Topoľčiankach Ivana Mayer z Brazílie, Jasmine Zahru z Indonézie a Ester zo Švédska? Jednoduchá odpoveď – tri posledné zápisy v knihe návštev pri vstupe do letného sídla prvého prezidenta Československej republiky v deň, keď sme obzerali jeho priestory. V súčasnosti si múzeum prehliadne ročne okolo 13-tisíc návštevníkov. Tomáš Garrigue Massaryk prvýkrát prekročil jeho prah v roku 1923. Zamiloval sa doň do takej miery, že tam pravidelne chodieval na dva-tri mesiace 10 rokov. Jeho pobyty uťala až choroba.
Milenci, manželia aj šéfovia firiem
„Za tie roky si už obyvatelia toho posledného výbežku dolnoslovenskej roviny zvykli na to, že im s jeseňou odchádza ich bielobradý hosť. Cez to všetko je pre nich tento deň akosi slávnostný a clivý. S večerom sa vo všetkých oknách, aj tých najchudobnejších, zažínajú sviečky. Dedina svieti všetkými oknami ako vo večer vzkriesenia. Pred každým domom čaká hlúčik ľudí. Čakajú mlčky a bez pohnutia, až stredom dediny prejde auto pána prezidenta. Už ide, muži v tichosti skladajú klobúky, ženy trošku naklonia hlavu. A celá dedina sa díva za pánom prezidentom ožiareným okienkami. Je v tom veľa intimity a príchylnosti, dôverného vzťahu k predstaviteľovi štátu a k štátu samotnému.“
Táto scénka...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.