Ak sa cítiš zbytočný, spomeň si, že Nemecko má prezidenta. Tak znie vtip, nad ktorým sa pousmejú len ľudia rozhľadení v zahraničnej politike. Ak na jednom póle stojí nemecká hlava štátu, z druhého pólu mu kontruje francúzska. V ktorej časti celého spektra sa nachádza status tej našej?
„Do zlatého dobrého stredu“ ho zaraďuje politologička Viera Žúborová z Bratislava Policy Institute. „Záleží však, samozrejme, na tom, aká autorita je na čele štátu, aké názory presadzuje, aká je jeho vlastná hodnotová a civilizačná orientácia,“ podčiarkuje.
Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV pripomína, že Slovensko patrí medzi štáty s parlamentnou demokraciou. „Vo Francúzsku máme do činenia so silným prezidentským úradom, ktorý predstavuje protiváhu premiérovi a parlamentu. Slovenský prezident nemôže viesť rokovania vlády, nemôže odvolať premiéra iba na základe vlastného rozhodnutia. Preto má svojím postavením bližšie k nemeckému než k francúzskemu.“
Politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity by si želal, aby postavenie slovenskej hlavy štátu bolo podobné nemeckému modelu. „V Nemecku je iba ceremoniálnou osobnosťou s minimom kompetencií. Tak slovenský prezident, ako aj nemecký navrhuje po voľbách niekoho do funkcie predsedu vlády, spolkového kancelára, avšak Spolkový snem môže jeho návrh odmietnuť a do 14 dní zvoliť niekoho iného.“ Náš prezident má pri kreovaní vlády voľnejšiu ruku, no ten „nezodpovedný by v tejto otázke mohol vyvolať ústavnú krízu“.
Pre HN sa vyjadril tiež ďalší z politológov...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.