Deti bez stanovenia hraníc čaká utrpenie

Viete zadefinovať vášho typického klienta a jeho problémy?

Typický nejestvuje. Každé dieťa je individualitou. Ak máme riešiť problémové deti, tak v prvom rade musíme hovoriť o problémových rodičoch. Keď ku mne prichádza dieťa, tak nielen ono máva ťažkosti. Ak idete generačne dozadu, akoby sa všetky prenášali zo životnej histórie jeho predkov.

Rodičia by mali žiadať pomoc skôr pre seba než ich potomkov?

Samozrejme. Bez riešenia ich problémov nemožno úspešne pomôcť psychologickou cestou ani ich deťom. Otec či matka by si mali uvedomiť a pripustiť si, že oni bývajú spravidla najčastejšie tou najpodstatnejšou príčinou.

Kto býva iniciátorom príchodu mladistvého do vašej poradne?

Najčastejšie škola. Celý komplex problémov žiaka privedie pedagóga k tomu, aby odporučil vyhľadanie pomoci. Našťastie, keď v minulosti bývala návšteva psychológa hanbou, dnes je už bežným štandardom.

Čo spôsobilo, že rôzne disfunkčné poruchy sa vyskytovali podstatne zriedkavejšie?

Treba si pripomenúť, kedy sa psychológia dostala do školstva. Prvá psychologická klinika v USA v Pensylvánii vznikla už v roku 1896. V Československu pred 60 rokmi. Hádajte kde? V Bratislave v roku 1957 a niesla názov Psychologická výchovná klinika. Až druhá v Brne a následne v Košiciach a Prahe. Postupne sa iniciovali aj v okresoch a praktická psychológia sa v školách úspešne udomácňovala.

Vaše slová si môžeme vysvetliť tak, že mnohé poruchy sa len nediagnostikovali?

Základné príčiny sa nemenia. No až s rozvojom psychologickej diagnostiky analýzy sa začali klasifikovať jeho poruchy. Držíme sa medzinárodnej klasifikácie duševných chorôb. Tam sú všetky presne rozškatuľkované. Objavujú sa stále nové a nové, praktická psychológia sa im prispôsobuje. Českí kolegovia v súčasnosti prichádzajú s termínom „rizikové chování“. Je však veľmi ťažké stanoviť kritériá, kedy je správanie už rizikové a kedy ešte nie.

Tak teda pribúdajú objektívne alebo sa na ne nasadzuje len silnejšia lupa?

Skutočne ich nebolo toľko. Buď sa neklasifikovali, alebo spadali do kategórií: napríklad chuligán, neposlušný, záškolák. Taký žiak dostal na vysvedčení trojku-štvorku zo správania a bolo vymaľované.

Idú rovnomerne naprieč celým Slovenskom alebo zachycujete aj regionálne rozdiely?

Celoslovenské zisťovanie...