Prvého januára prebralo Slovensko na jeden rok ostro sledované predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Stalo sa tak v čase, keď sa koncom novembra opäť vyhrotil konflikt medzi Moskvou a Kyjevom po tom, čo ruské námorníctvo zadržalo v Kerčskom prielive tri ukrajinské plavidlá.
Práve spor medzi týmito dvoma bývalými sovietskymi republikami je v súčasnosti jednou z najväčších výziev európskej bezpečnosti. A čo s tým môže Slovensko urobiť? Rozhodne nebudeme organizovať európsku armádu, ktorá by prišla pomôcť jednej či druhej strane konfliktu v Doneckej alebo Luhanskej oblasti.
„Organizácia nemôže zasahovať do politických procesov. Rusko aj Ukrajina sú jej členskými krajinami, preto musíme byť nestranní. Našou úlohou je teda dohliadať napríklad na regulérnosť volieb či pomáhať civilistom na oboch stranách kontaktnej línie,“ uviedli pre HN vysokopostavené zdroje OBSE.
Hoci Slovensko patrí medzi jej najmenších členov, naša diplomacia má vybudovanú dobrú povesť. Aj to by nám mohlo pomôcť.
„Rozhodne by sme mohli mať možnosť ovplyvňovať dianie a prispievať k riešeniu problémov. Prirodzene, pokiaľ sú problémy hlboko zakorenené, tieto možnosti sú obmedzené. Ťažko by s nimi niečo urobilo i Nemecko, nieto ešte Slovensko,“ uviedol pre HN politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.