Pred europoslancami v utorok vystúpil premiér Peter Pellegrini. Ako to v takýchto prípadoch funguje, krajina sama požiada o vystúpenie svojho lídra, alebo si ho parlament predvolá?
Európsky parlament si pozýva lídrov na diskusiu o budúcnosti Európy. Je to špeciálne štruktúrovaná diskusia. To znamená, že tam sa nedá hlásiť o slovo, ale počas vystúpenia lídra. Cieľom je, aby to bola živá debata a výmena názorov.
Je vystúpenie vrcholného slovenského predstaviteľa v europarlamente ojedinelou udalosťou?
Len nedávno sme tu mali prezidenta Andreja Kisku. Nebolo to však v rámci diskusie o budúcnosti Európy. Sú totiž aj také prípady, že Európsky parlament pozýva hlavy štátov. A práve to sa podarilo zariadiť aj pre prezidenta Kisku. Teraz sa dostal na rad premiér Pellegrini, aby vystúpil v sérii debát Európskeho parlamentu so šéfmi vlád, ktorí sem pravidelne chodia. Diskutujeme s nimi o tom, ako si predstavujú budúcnosť Európskej únie.
Nedávno prišiel do Štrasburgu maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého tam europoslanci poriadne grilovali. Pozýva si Európsky parlament zväčša lídra krajiny, ktorá má nejaké problémy?
Nie, nevolajú sa len problémové krajiny. Pozývajú sa zástupcovia všetkých členských štátov. Medzi prvými bol francúzsky prezident Emmanuel Macron. V úvode tejto série vystúpil aj predseda chorvátskej vlády Andrej Plenkovič. Cieľom je dať predsedovi vlády alebo predstaviteľovi každého členského štátu možnosť, aby vystúpil a prezentoval svoje názory. Nevyberá sa to tak, že si pozvú iba krajiny, ktoré majú nejaké problémy. Povedal by som však, že my sme trošku kritizovaní.
Práve preto – čakali ste, že sa spustí z radov europoslancov kritika aj na Pellegriniho?
Celkom určite to bolo možné čakať. Predpokladám, že nášho premiéra o tom aj vopred informovali. V Európskom parlamente predsa sedí 751 europoslancov, ktorí pochádzajú z rôznych politických frakcií. Sú tam aj nezaradení poslanci. Tá názorová škála je teda naozaj veľmi široká. Čakal som preto, že budú klásť ťažké otázky akéhokoľvek druhu.
Máte na mysli vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka?
Áno, aj také otázky, ktoré súvisia s vraždou novinára. A to i vzhľadom na fakt, že na Slovensku bola delegácia europoslancov. Skúmala, či sa robí všetko pre to, aby sa vražda Jána Kuciaka vyšetrila. Ale zaujímajú ich aj rôzne podozrenia z podvodov, ktoré sa týkajú dotácií na poľnohospodársku pôdu na východnom Slovensku. Ich otázky sa teda dali čakať.
Je takéto grilovanie niečo výnimočné v porovnaní napríklad s Macronom alebo s inými lídrami?
Rozhodne nie. Nie je to nič neobvyklé. Dá sa povedať, že tam doslova grilujú každého zástupcu. Jednoducho sa chce každý ukázať a byť aktívnejší. A to najmä teraz, keď máme necelé tri mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu. Ide o normálnu procedúru, akú zažili všetci ostatní predstavitelia členských štátov, ktorí tam takto vystupovali.
Zmenilo sa niečo v očiach europoslancov od vraždy novinára?
Musím vám povedať, že odkedy došlo k vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice, tak Slovensko je pod drobnohľadom. Predtým to tak nebolo. Boli sme taká normálna krajina, nič, čo by bolo iné v porovnaní s inými štátmi. Avšak odvtedy sme naozaj veľmi ostro sledovaní. Aj preto, že to bola v Európe iba druhá vražda novinára. Vyvolala veľkú búrku v Európskom parlamente. Odvtedy sme „populárni“ a naši kolegovia sa nás na to často pýtajú. Spomína sa to pri rôznych príležitostiach. Takže áno, teraz je Slovensko ako krajina naozaj veľmi pozorne a podrobne sledované.
Pýtajú sa vás aj na iné veci? Sledujú podrobne situáciu na Slovensku?
Ani by som nepovedal, že by tam boli nejaké ďalšie nástojčivé otázky. Zaujímajú sa hlavne o spomínané dve veci, teda o vraždu a dotácie.
Prezidentské voľby u nás nie sú pre Európu zaujímavou témou?
Nie. Predminulý týždeň boli parlamentné voľby v Estónsku. Priznám sa, ani som poriadne nevedel, že tam nejaké voľby majú byť. Prezidentské voľby sú našou vnútropolitickou témou. Samozrejme, u nás sa o nej veľmi pálčivo a ohnivo diskutuje. Všetci ostatní to však považujú za vnútornú záležitosť nášho štátu. Skôr až potom by to bolo pre nich zaujímavé, keby došlo k nejakým pochybnostiam. Inak nie. Jednoducho sa musí rešpektovať to, koho si občania daného štátu zvolia. Naša prezidentská kampaň teda nie je žiadnym veľkým predmetom kuloárnych diskusií.
Je teraz celkovo Európa voči nám ostražitá v súvislosti s tým, čo sa deje v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky? Cítite tam nejaký posun oproti tomu, čo bolo povedzme pred piatimi rokmi?
K istému posunu tu určite došlo. Vyšehradská štvorka síce aj vtedy hovorila nahlas svoje názory, ale nebola nejakým stredobodom pozornosti. A práve toto sa zmenilo. Hlavne odvtedy, ako sa začalo diskutovať o prisťahovalectve a povinných kvótach, ktoré Vyšehradská štvorka odmietla a predložila svoje vlastné predstavy. Teraz sa oveľa viac spomína, či už kriticky, alebo sama vystupuje aktívnejšie. Prítomnosť Vyšehradskej štvorky v Európskej únii sa dnes berie na vedomie omnoho intenzívnejšie, než to bolo predtým.
Hrozia nám podobné problémy, aké majú s Bruselom naši susedia?
Určite viete, že Európsky parlament už prijal rezolúcie o dianí v Poľsku a Maďarsku. Europoslanci, ktorí boli na návšteve našej krajiny, vypracovali návrh rezolúcie k Malte a Slovensku. Tá má byť určená na ochranu novinárov. V tejto súvislosti sa bude konať aj diskusia o tom, či Slovensko má byť umiestnené pod hlbší drobnohľad s cieľom zistiť, či to tu všetko funguje. Ale to je normálne.