Odpoveď sa podľa neho obmedzuje iba na skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia.
Podobne to platí aj v Nemecku a Rakúsku.
Francúzsko a Taliansko posunuli latku ešte o čosi vyššie. Právo na odpoveď sa totiž môže vymáhať aj pri textoch s hodnotiacimi úsudkami, známymi napríklad z komentárov.
Zaujímavosťou je, že vo Francúzsku stále platí zákon o slobode tlače z roku 1881, ktorý však prešiel viacerými zmenami. Získanie práva na odpoveď však nie je také jednoduché a posudzuje ho právne oddelenie, generálny tajomník aj priamo dotknuté oddelenie.
Vo Veľkej Británii však podobný príklad zákona nenájdeme. Právo na odpoveď definujú v BBC priamo redakčné pravidlá.
Periodikum The Guardian odpovede nezverejňuje. Čitatelia, ktorí sa chcú vyjadriť, majú na to priestor v stĺpčeku odpovedí štyrikrát do týždňa.
V Brazílii je právo na odpoveď zas ústavným právom.
Organizácia spojených národov uznáva Medzinárodné právo na opravu a Dohovor o medzinárodnom práve na opravu prijaté v roku 1962.