Od tých komplikovaných cez zahraničné spoločnosti až po tie jednoduchšie.
„Najjednoduchšia štruktúra ako vytiahnuť peniaze zo štátu na vratke DPH funguje veľmi prozaicky. Napríklad spoločnosť A vyfakturuje spoločnosti B poskytnuté služby či dodaný tovar za 100-tisíc eur plus 20-tisíc eur DPH. Tieto sumy by mala uviesť spoločnosť A do daňového priznania a odviesť do štátneho rozpočtu 20-tisíc eur,“ vysvetľuje schému daňový poradca Ing. Tomáš Janoušek.
Spoločnosť B, ako odberateľ predmetného tovaru alebo služieb, má nárok na odpočítanie DPH po splnení zákonom stanovených podmienok. Teda spoločnosť B si takúto faktúru zaeviduje v účtovníctve a v daňovom priznaní si spoločnosť B vyžiada vyplatenú DPH späť.
„Ukrátenie štátu spočíva v tom, že spoločnosť B si DPH na vstupe odpočíta a takúto istú sumu jej štát vráti, no spoločnosť A, ako poskytovateľ tovaru či služby, takúto sumu DPH do štátneho rozpočtu nakoniec neodvedie,“ doplnil Ing. Janoušek.
Podľa daňového poradcu, aby tento krok u poskytovateľa služby nebol taký zrejmý (predvídateľný), tak sa to rozdeľuje resp. „rozbíja“ na úroveň viacerých firiem v reťazci, ktoré sú nižšie ako je spoločnosť poskytovateľa.
„Štandardne predmetné služby, resp. tovary poskytnú spoločnosti A ďalšie spoločnosti, ktoré vystavia faktúru spoločnosti A, čím sa daňová povinnosť odviesť DPH do štátneho rozpočtu presúva na tieto spoločnosti, a celá schéma sa tak roztriešťuje v pyramíde až to skončí tak, že počiatočným poskytovateľom tovarov alebo služieb je umelo nastrčená fyzická osoba, napríklad nejaký nekontaktný zahraničný občan,“ dodal JUDr. Dušan Misároš.