Andrej Kiska si v predvolebných prieskumoch postupne prilepšoval od roku 2012, kedy oznámil svoju kandidatúru. Na druhom mieste v populárnosti sa konštantne umiestňoval vo volebnom roku 2014. Do druhého kola postúpil spolu s Ficom, ktorého porazil so ziskom cez 59 percent hlasov.
A jeho popularita postupne ďalej stúpala. V roku 2015 bol v prieskume agentúry MVK na druhom mieste po expremiérovi Ficovi s 25,1 percentami.
Prieskum agentúry Focus zo začiatku roka 2016 ukázal, že Kiska zastáva v dôveryhodnosti prvú priečku s 23,4 percentami opýtaných.
Predchádzajúce meranie z minulého augusta mu však nahrávalo 27,3 percent, o rok predtým v júni 2016 sa pri tom ešte hrdil prekonaním 30 percentnej hranice.
Pokles dôveryhodnosti mu médiá a analytici pripisovali za kauzy ako vzájomné osočovanie sa s vtedajším premiérom Ficom, (ne)vymenovanie ústavných sudcov či Kiskove súkromné lety do Popradu.
Vlani v máji agentúra Focus zistila, že Kiskovi dôveruje 46,2 percent opýtaných. Denník N u agentúry tiež zisťoval, koľko ľudí by ho chcelo a tiež nechcelo sa prezidenta. Výsledok vyšiel pomerne vyrovnaný okolo 42 percent pre obe protikladné otázky.
Situácia sa odvtedy pre Kisku ešte zhoršila. Nedávny prieskum agentúry Focus, ktorý si vo februári nechala vypracovať televízia Markíza zistil, že za Kiskove zotrvanie v politike je 35 percent obyvateľov, proti sa postavilo až 59 percent.