Po odchode Bugára z SMK v roku 2008 varoval pred radikalizáciou strany zo strany lídra Pavla Csákyho: „Svoje vnútrostranícke problémy spojené s poklesom popularity strany, totálnou stratou dôvery SMK v radoch slovenských voličov, ktorú sa vo vzťahu k SMK podarilo v určitej miere získať predchádzajúcemu predsedovi SMK Bélovi Bugárovi, sa snaží riešiť prehĺbením radikalizácie strany a najmä vytváraním pocitu ohrozenia v radoch príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku zo strany väčšinovej populácie,“ uviedol vtedy na svojom blogu.
Hrnko získal minulý rok anticenu Homofób roka. Kritické hlasy na jeho osobu zaznievali po vyvesení dúhovej vlajky na našu ambasádu počas dúhového pochodu v Budapešti – tento čin nazval pornografiou.
V súvislosti s maďarskou otázkou v roku 2015 povedal, že: „Maďarsko prišlo sprisahaním veľmocí o dve tretiny svojho územia, a podobné historické nezmysly, nie sú výbavou extrémistických skupín, ale sú bežnou súčasťou oficiálnych vládnych materiálov, nachádzajú sa v každej učebnici dejepisu.“
Reagoval vtedy na pochod priaznivcov radikálnej strany Jobbik proti Triannonu pred veľvyslanectvami Srbska, Rumunska aj Slovenska. Viackrát sa vyjadroval aj k Uhorsku, ktoré podľa neho bolo od začiatku mnohonárodným štátom a nie štátom Maďarov.
Jeho posledné vyjadrenia v súvislosti s južnými susedmi sa spájajú s dopravnými značkami v maďarčine: „O ničom takom sa v koalícii nehovorilo. Je to nad rámec dohodnutej koaličnej zmluvy, ktorá hovorí o status quo v menšinovej oblasti.“ Viaceré politici za tým videli bezdôvodné zvyšovanie napätia v čase, keď sú vzťahy dlhodobo na dobrej úrovni.