Turecko je kandidátskou krajinou na vstup do európskeho bloku už 12 rokov. Prístupové rokovania začalo v roku 2005, no štatút kandidátskej krajiny si drží ešte od roku 1999. Aj keď sa titulom členský štát Európskej únie stále nehrdí, teší sa aspoň z členstva v medzinárodných organizáciách ako NATO, Rada Európy či OECD a je tiež zakladajúcim štátom OSN.
Najväčším terčom kritiky v krajine je dodržiavanie ľudských práv a rešpektovanie princípov právneho štátu. Postoj svetového spoločenstva sa vyostril po neúspešnom puči v roku 2016, po ktorom nasledovali viaceré čistky, represie, procesy a masívne prepúšťanie zamestnancov štátnej správy a bezpečnostných zložiek. Napätie eskalovalo aj minulú jar, keď úrady viacerých európskych krajín zabránili tureckým ministrom, aby uskutočnili politické zhromaždenia pred aprílovým ústavným referendom v Turecku.
Podľa šéfa tureckej diplomacie Mevlüta Čavušoglua, vstup tejto eoruázijskej krajiny do Únie podporuje väčšina členských štátov. Proti sú podľa neho iba Nemecko, Rakúsko či Dánsko. Minister tiež odmietol, že v prípade, ak Turecko neuspeje v približovaní sa Únii, nevrhne sa smerom k Rusku. Nemci v prípade ich európskeho začleňovania navrhujú inú formu užšej spolupráce, ktorá je však možná v prípade, že sa súčasná situácia v Turecku zmení.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan plánuje napraviť napäté vzťahy s európskymi krajinami. Znížiť počet nepriateľov a naopak zvýšiť počet priateľov.
Situácii v Turecku sme sa venovali aj tu.