Aj to je dôvod, prečo Hlina v rebríčkoch najobľúbenejších či najdôveryhodnejších politikov obsadzoval čoraz vyššie pozície. „Rád sa obklopím šikovnými ľuďmi a nemám problém ísť s nimi do súťaže, lebo také víťazstvo chutí viac. Stratégia KDH nebude taká, aby sme sa báli vlastného tieňa. Ja sa nebojím ani vlastného tieňa, ani kvalitných ľudí. Bodaj by boli, bodaj by rástli," povedal pred časom Hlina v rozhovore pre HN.
Reformný proces
Hnutie tak naštartovalo reformný proces, ktorý ho približuje k štandardným stranám západného typu. V prípade SDKÚ, ktorá sa vo svojom názve tiež hlásila ku demokracii a kresťanstve, však nič nenasvedčuje tomu, že by sa strana v budúcnosti dokázala opäť prebrať. Svojho času najmocnejšie zoskupenie dnes existuje už len papierovo a potáca sa nad politickým hrobom. Po odchode tandemu zakladateľov a ideových lídrov Dzurindu a Ivana Mikloša (na snímke) sa vedenia ujal Pavol Frešo, pod ktorým strana zažila prudký pád. Zisk 0,26 percenta z volieb v roku 2016 zaznačil, že strana už nemá šancu na resuscitáciu. Tohto roku sa už strana o hlasy voličov neuchádzala.
Budúcnosť SMK
Otázkou zostáva budúcnosť Strany maďarskej komunity, ktorá pod vedením nového predsedu Józsefa Menyhárta spočiatku zažívala obrodu. Maďarskí voliči sklamaní vstupom strany Most-Híd do kabinetu Roberta Fica prestali veriť jej šéfovi Bélovi Bugárovi. SMK by podľa počiatočných prieskumov prekonala päťpercentnú hranicu. V prípade volebného úspechu by sa tak stala ďalšou parlamentnou stranou, ktorá prežila viacero predsedov, prešla si reformným procesom a nie je spojená s jediným lídrom.
Jej podpora však postupne klesala. Minulý rok sa tak SMK dohodla s Maďarským fórom a Spolupatričnosťou dohodli na vzniku koalície, s ktorou išli do sobotňajších volieb. Predvolebné prieskumy však tejto koalícií nepripisovali ani štyri percentá. Šance na vstup do parlamentu preto boli minimálne.