Prichádzate s návrhom na zmenu v školstve, ktorá by pomohla minimálne 50 školám s najhoršími výsledkami. Čo je základ tej zmeny?
Základy sú dva. V prvom rade umožniť vstup nových inovatívnych škôl, ktoré prídu s novým spôsobom, ako vzdelávať deti na týchto najhorších školách. Tieto školy získajú autonómiu, teda slobodu vzdelávať podľa seba, výmenou za zodpovednosť za výsledky. Teda budú sa musieť zodpovedať vyššiemu orgánu, ako je ministerstvo školstva alebo nejaká rada, či dosahujú výsledky, ku ktorým sa zaviazali. Či už o rok, dva alebo päť rokov. Keď budú výsledky dosahovať, môžu sa ďalej rozširovať a otvárať nové pobočky. Naopak, keď budú neúspešné, zatvoria sa. Druhý stavebný kameň je zatváranie alebo odoberanie nekvalitných škôl pôvodným zriaďovateľom, ktorí ich nezvládajú. Títo ľudia musia prísť o možnosť riadiť školu.
Čiže súčasťou je prebratie zodpovednosti za výsledky výmenou za slobodu zriaďovateľa určiť, akým spôsobom učiť deti. Tú zodpovednosť majú školy aj dnes.
Ony majú zodpovednosť iba za tú procesnú stránku. Spĺňajú regulácie a vyhlášky, robia to, čo je predpísané. Nikto sa nepozerá na ten výstup, či deti niečo dosahujú.
Je teda hlavným faktorom, ktorý dnes v systéme chýba, sloboda vybrať si spôsob, ako deti učiť?
Keď sa pozrieme, čo všetko robia zahraničné inovatívne školy, akými spôsobmi vzdelávajú deti, ako vyzerá škola a ako sú manažovaní ľudia v nej, tak naozaj by človek neveril, ako rôzne môže vyzerať škola. A to teraz nehovorím len o vyučovaní, ale aj o kultúre, ktorá je na škole. Jeden z dôležitých faktorov je zavedenie kultúry úspechu. V škole musia riaditeľ, všetci učitelia aj upratovačky veriť tomu, že deťom sa dá pomôcť. Toto je prístup, ktorý sa na škole vedome zavádza. Nie je to niečo, čo sa predpíše z ministerstva, človek, čo vedie školu, musí mať takúto víziu. Takýto prístup je aj podľa výskumov jeden z faktorov, ktorý pomáha tým deťom.
Zostáva vám 60% na dočítanie.