Ešte pred štyrmi desaťročiami patrila medzi najchudobnejšie ekonomiky Afriky, a to i napriek veľkému nerastnému bohatstvu, úrodnej pôde aj priaznivým klimatickým podmienkam. Vyše osem rokov krutovlády obávaného diktátora Idiho Amina v 70. rokoch minulého storočia z nej spravilo synonymum nevyspytateľnej krajiny, ktorá skryto podporuje terorizmus a ohrozuje bezpečnosť susedov.
Dnes sa Uganda zaraďuje medzi najperspektívnejšie a najrýchlejšie rastúce hospodárstva čierneho kontinentu. Prezident Yoweri Museveni, ktorý je pri moci už 34 rokov, prijal kľúčové reformy. Aj vďaka nim ugandská ekonomika v uplynulých dvoch dekádach rástla tempom pohybujúcim sa medzi piatimi až siedmimi percentami HDP. Do krajiny si našli cestu mnohé zahraničné spoločnosti, ktoré zmenili celkovú štruktúru hospodárstva. Poľnohospodárstvo na čele zoznamu segmentov, ktoré prinášajú najviac peňazí do štátnej pokladnice, vystriedali služby a výroba. Problémy s demokraciou tu však naďalej pretrvávajú. Len minulý mesiac zahynulo pri protivládnych protestoch zhruba 50 ľudí, proti ktorým tvrdo zasiahli Museveniho ozbrojené sily.
Prečítajte si, akými zmenami prešlo v poslednom období ugandské hospodárstvo, čím je táto vyše 40-miliónová krajina zaujímavá pre investorov z celého sveta aj ktoré odvetvia jej pomáhajú v napĺňaní cieľa stať sa jedným z ekonomických ťahúňov subsaharskej Afriky.
