Briti tu budovali dopravnú infraštruktúru, ťažili medené rudy, ktoré následne vyvážali do Európy, a postarali sa o rozvoj poľnohospodárstva i niektorých ďalších odvetví.
Po rozpade konceptu afrického kolonializmu získala Zambia v polovici 60. rokov minulého storočia samostatnosť. Vlády sa čoskoro ujali komunisti, ktorí na takmer 30 rokov zaviedli v krajine diktatúru. Znárodnili zahraničné spoločnosti, potlačili súkromné podnikanie a zaviedli centrálne riadenú ekonomiku afrického strihu. S krajinou začali spolupracovať štáty komunistického bloku pod vedením Sovietskeho zväzu. Spoločné projekty príliš nenaštrbil ani fakt, že práve Zambia patrila medzi tie africké socialistické krajiny, ktoré odsúdili inváziu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.
Do Zambie chodievali pomáhať rozvíjať ekonomiku aj československí experti, ktorí tam stavali továrne a infraštruktúru v oblasti dopravy či zdravotníctva. A, naopak, na československé univerzity prichádzali mladí Zambijčania, ktorí tu študovali za inžinierov, lekárov a ďalšie profesie. Zambijských medikov by sme našli na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia napríklad aj na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Medzi Afričanmi študujúcimi na východe Európy rozdelenej železnou oponou bolo mimoriadne žiadané najmä poľnohospodárstvo. V Československu sa priučili najmodernejším postupom, ktoré po návrate do Afriky využili pri rozvoji tamojšieho agrosektora. Ten sa dlhodobo podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu zhruba jednou pätinou. Plodiny ako cukrová trstina či tabak boli hlavným artiklom, ktorým Zambijčania platili Československu za rôzne služby.
Po rozpade sovietskeho bloku začiatkom 90. rokov sa skončil socializmus aj v Zambii. Tá bola medzi prvými africkými štátmi, ktoré prešli transformáciou vedúcou k hospodárstvu riadenému voľným trhom.
Krajina sa začala rýchlo rozvíjať. Demokraticky zvolená vláda Fredericka Chilubu, ktorý Zambiu viedol poslednú dekádu uplynulého tisícročia, prijala celý rad tvrdých ekonomických reforiem. V krajine vznikalo čoraz viac súkromných firiem, cestu do nej si nachádzali i zahraniční investori. A tí postupne privatizovali štátne firmy podnikajúce v kľúčových odvetviach, ako je ťažba nerastných surovín, ťažký priemysel či poľnohospodárstvo.
Vláda predala aj pološtátnu spoločnosť Zambian Consolidated Copper Mines, ktorá sa zameriava na ťažbu medi. Práve medené rudy sú najväčším prírodným bohatstvom, ktoré Zambii prinášalo celé desaťročia zisky do štátnej pokladnice. Aj vďaka zvyšujúcemu sa exportu a rastu cien medi si zambijská ekonomika udržiavala prakticky počas celej prvej dekády tretieho milénia tempo hospodárskeho rastu okolo šiestich až siedmich percent hrubého domáceho produktu. Zahraničné firmy najmä z Číny investovali ťažké peniaze do nových nálezísk. Export medi sa na celkových zambijských vývozoch v čase najväčšieho rozkvetu podieľal zhruba 85 percentami.