Táto idylka sa dočasne rozplynula v roku 2011 a v nasledujúcom období, keď vlna protestov v arabskom svete zmietla aj dlhoročného egyptského vládcu Husního Mubaraka. V krajine sa posilnila pozícia islamistov napojených na organizáciu Moslimské bratstvo. Bezpečnosť sa zhoršila, v Egypte došlo k niekoľkým teroristickým útokom predovšetkým na Sinajskom polostrove, kde majú pomerne silné zázemie radikáli z rôznych islamistických skupín. Terčom násilných útokov zo strany moslimských radikálov sa stala aj približne 10- až 15-percentná menšina egyptských Koptov, ktorí patria medzi najstaršie kresťanské náboženské skupiny na svete. Práve ich zástupcovia často sprevádzajú európskych turistov pri návštevách Egypta.
Titulné stránky svetových médií pravidelne plnili obrázky násilných demonštrácií a tankov určených na ich potlačenie, ktoré boli rozostavané na centrálnom káhirskom námestí Tahrír v blízkosti Národného múzea, kedysi hojne navštevovaného symbolu bohatej egyptskej histórie. Tieto dramatické udalosti mali za následok výrazný prepad turizmu, od ktorého bola egyptská ekonomika do značnej miery závislá.
Veci sa začali výrazne meniť po príchode nového prezidenta Abd al-Fattaha as-Sísího k moci v júni 2014. Rok predtým bolo Moslimské bratstvo postavené mimo zákona a odrezané od akéhokoľvek vplyvu. V nasledujúcich rokoch sa začali procesy, v ktorých boli stovky islamistických radikálov odsúdených na dlhoročné väzenie či dokonca na trest smrti. As-Sísí, ktorý je egyptským prezidentom do dnešných dní, však okrem protiislamských represií zároveň naštartoval rozsiahle ekonomické reformy, ktoré mali na hospodárstvo Egypta veľký dosah.
Sísího vláda začala nalievať obrovské peniaze do infraštruktúry. Súčasne uzavrela viaceré kontrakty s investormi z Číny či ďalších krajín. Rozvoj sa netýkal len Káhiry, Alexandrie a ďalších veľkých miest. Stavba ciest, mostov, železničných spojení alebo obytných aj multifunkčných komplexov sa rozbehla po celej krajine. Zároveň sa spustili veľké a ambiciózne plány kultivácie dovtedy neúrodnej pôdy. Poľnohospodárstvu, ktoré je do veľkej miery závislé od priazne počasia v oblastiach pozdĺž Nílu, pribudli tisícky hektárov nového územia. Zhruba 10 percent vládnych investícií vo výške desiatok miliónov eur smeruje do zlepšenia zásobovania pitnou vodou a odpadového hospodárstva. Obe oblasti stále patria medzi najproblémovejšie v Egypte. Aj tu však situácia veľmi rýchlo napreduje.
Investície do regiónov mali za následok príchod stavebných, obchodných aj dodávateľských firiem, a tým i vznik nových pracovných miest. Kým bohatstvo sa dovtedy sústredilo najmä v metropole Káhira, kam za lepším životom mierili státisíce Egypťanov, bohatnúť rýchlo začali aj obyvatelia iných oblastí. Zatiaľ čo predtým žili pod hranicou chudoby milióny Egypťanov, ich počty sa po zavedení reforiem začali prudko znižovať. Modernizovali sa slumy, odkiaľ sa po nájdení práce odsťahovalo mnoho ľudí do lepších životných podmienok. Veľké peniaze sa investovali aj do skvalitnenia zdravotných či vzdelávacích zariadení. Káhirská univerzita si aj vďaka reformám posilnila svoje postavenie medzi najprominentnejšími vysokoškolskými inštitúciami na africkom kontinente. Čoraz viac láka nielen Egypťanov, ale takisto obyvateľov okolitých krajín či dokonca z celého arabského sveta.