Splnil práve skončený deviaty ročník Tatra Summitu všetky vaše priania a ciele, ktoré ste si nastavili, alebo zostali niektoré otázky nedopovedané a otvorené?
Naše priania splnil v tom zmysle, že sa vôbec podaril. Pretože až do posledných dní a chvíľ sme nevedeli, či sa uskutoční vo svojej fyzickej forme. Naozaj sme chceli Tatra Summit udržať ako platformu, kde sa ľudia stretnú a hovoria spolu osobne, teda nielen cez videokonferencie, ktoré dnes všade prevažujú. Z tohto hľadiska sme určite spokojní. Takisto obsahovo priniesol niektoré zaujímavé momenty.
Pandémia ovplyvnila aj témy jednotlivých panelových diskusií...
Áno, samozrejme. Celé zameranie tohto Tatra Summitu bolo ovplyvnené jednak situáciou okolo nákazy COVID-19 a vplyvu koronavírusu na ekonomiku krajín v Európe, najmä v jej strednej a východnej časti, a taktiež tým, aké cesty a východiská môžeme nájsť z krízy, v ktorej sa aktuálne nachádzame.
Aké nové trendy samit ukázal či už v ekonomike alebo biznise?
Nielen ukázal, ale ešte viac potvrdil fakt, že krajiny Strednej Európy už vyčerpali svoj pôvodný model ekonomického rastu. Ten bol zameraný hlavne na lacnú pracovnú silu a na zahraničné investície, ktoré ju sledovali. Bol teda postavený v podstate na montovniach. Teraz je potrebné zamerať sa predovšetkým na inovácie. Samotný koronavírus pritom ešte väčšmi zdôraznil potrebu ísť smerom ku digitalizácii, k inováciám a tiež k zeleným technológiám.
Na samite prezentovala spoločnosť InoBat vôbec prvú inteligentnú batériu na svete. Stalo sa tak dva roky po tom, čo ste aj vy na tomto mieste avizovali vznik Slovenskej batériovej aliancie. Môže sa už o rok táto batéria reálne vyrábať?
Verím, že áno. Ja som bol veľmi rád, že spoločnosť InoBat dokázala predstaviť reálnu batériu, ktorú má pripravenú na výrobu. Takže to, čo sa tu začalo pred dvoma rokmi položením základov pre Slovenskú batériovú alianciu, sa už preklápa do konkrétnych projektov a produktov. A myslím si, že to nebude jediný výsledok tejto aliancie.
Čo z toho môže ďalej vzniknúť?
Vieme, že napríklad spoločnosť GreenWay veľmi úspešne rozvíja sieť dobíjacích staníc pre elektromobilitu. Ďalšie firmy pracujú na iných veciach, ktoré sú napojené na batérie a batériové systémy. Takže verím, že to je síce dôležitý, ale určite nie posledný krok smerom k tomu, aby si Slovensko skutočne udržalo pozíciu automobilovej mocnosti aj v novom prostredí elektromobility.
Práve InoBat sťahuje na Slovensko mnoho známych a úspešných odborníkov z celého sveta, napríklad bývalého šéfa automobiliek Nissan a Aston Martin Andyho Palmera. Budú takíto špičkoví ľudia u nás pribúdať?
Verím, že Slovensko má potenciál na to, aby sa stalo inovačným lídrom. Tak, ako sme pred nejakými 10 či 15 rokmi boli tigrom Strednej Európy z hľadiska nových investícií, ktoré išli hlavne do automobilového priemyslu, máme teraz šancu na to, aby sme sa pozviechali a stali sa regionálnym tigrom v inováciách. Samozrejme, pre to sú nevyhnutné nové produkty a noví ľudia. Ja som presvedčený o tom, že máme aj v zahraničí veľmi šikovných Slovákov, ktorí dokážu na Slovensko dotiahnuť práve takéto nové myšlienky. Tým pádom sú schopní pritiahnuť aj ľudí typu Andy Palmer alebo ďalších, ktorí sem prichádzajú vďaka tomu, že sú tu atraktívne možnosti pre nové produkty a inovácie.
Aj na Tatra Summite sa hovorilo o tom, že pandémia otvára úplne nové možnosti biznisu i technológiám. Môžu byť témy, ktoré dnes zaznievajú skôr ako hudba budúcnosti, počas budúceho ročníka už úplne bežnou realitou?
Je to celkom možné. Prirodzene, teraz je ešte ťažké úplne presne posúdiť a zvážiť, aký bude celkový dosah súčasného vývoja spojeného s pandémiou a ochorením COVID-19. Už teraz je však určite vidieť, že niektoré sektory vyjdú z tejto situácie ako víťazi, či už sú to firmy zamerané na digitálne spôsoby komunikácie alebo ďalšie technológie. Máme tu Zoom, o ktorom sme ešte nedávno nevedeli, že vlastne existuje. Sú tu rôzne iné platformy, napríklad na e-commerce či na donášku potravín a iných produktov priamo domov, ktoré teraz zažívajú obrovský boom. V každom prípade o rok budeme môcť lepšie vyhodnotiť, ktoré sektory sa na základe súčasnej pandemickej situácie dokázali posunúť vpred a ktoré možno, naopak, išli dozadu.
Robí Slovensko dostatočne veľa pre to, aby nové trendy zachytilo a nezostalo pozadu, ako sa nám to občas stávalo v minulosti?
Stále sme ešte len na začiatku. Máme tu vládu, ktorá musela zápoliť a naďalej zápolí s pandémiou koronavírusu a s tým, ako zvládnuť jej druhú vlnu. Preto chápem, že veľa pozornosti a energie ide práve týmto smerom. Nedávno zverejnené plány obnovy z dielne ministerstva financií a Inštitútu finančnej politiky sú podľa mňa dobrým začiatkom, pretože jasne reflektujú oblasti ekonomického a spoločenského života, ktoré je potrebné reformovať. Slovensko naozaj potrebuje novú éru a sériu štrukturálnych reforiem, ktoré nás dokážu naštartovať. Teraz je podľa mňa dôležité zvládnuť jednu veľkú výzvu pre našu krajinu nielen na úrovni vlády, ale aj firiem a celej spoločnosti.
Aká je to výzva?
Je to hľadanie spôsobu, ako pretaviť tieto reformy a snahy do konkrétnych projektov. Tam, žiaľ, Slovensko bolo stále v pozadí. Mali sme síce dobré plány a krásne úmysly, avšak zaostali sme v ich realizácii. Verím preto, že nová vláda za spolupráce a komunikácie s podnikateľským a akademickým sektorom aj občianskou spoločnosťou dokáže tieto myslienky preklopiť do reality.