Nedávno ste sa vyjadrili, že rovnako ako si v zahraničí spájajú Čechov s pivom a škodovkou či Švajčiarov s hodinkami a nožíkmi, tak by si aj Slováci mali vybudovať svoju vlastnú silnú identitu. Čo by touto našou vlastnou značkou malo byť a ako k jej propagácii môže prispieť vláda?
Podľa môjho názoru nie je vyslovene na politikoch, aby povedali, čo presne by malo byť propagované. My by sme mali zabezpečiť predovšetkým prirodzené podmienky a predpoklady pre rozvoj súkromného sektora a odvetví, ktoré tu na Slovensku máme. Či už je to turizmus, poľnohospodárstvo alebo iné priemyselné odvetvia, ktoré sme tu mali historicky, ale môže to byť aj IT sektor a rozličné startupy. Keď tie vygenerujú nejakú značku alebo produkt, tak štát by mal využiť všetku svoju podporu na to, aby ich nielen udržal doma, ale aby táto spoločnosť bola celkovo úspešná.
Dosiaľ sa to nedarí?
Často sa to nestáva. Keď sa rozprávam s podnikateľmi, teraz ich nebudem konkretizovať, tak oni sú skôr úspešní v zahraničí než doma. Za hranicami svoje produkty predajú, avšak doma nie. Prípadne, ak dostanú nejaké stimuly, tak v zahraničí, a nie doma. Toto podľa mňa štát za posledné roky zanedbal. Malo by sa to zmeniť. Môžem uviesť jeden živý príklad. Skúsme sa sami zamyslieť, aký produkt či oblasť života reprezentuje Slovensko v zahraničí. Alebo sa na to spýtajte kdekoľvek vo svete. Úprimne vám poviem, že na Slovensku čoraz viac počúvam ľudí, ktorí rozprávajú iba o značkách Kia a Volkswagen. Rozhodne tým nechcem povedať, že nie je dobré, ak takýto investor dáva prácu ľuďom. Keby ste sa však v Nemecku spýtali, či je Volkswagen slovenský, tak by s tým asi nesúhlasili.
Myslíte si, že iné krajiny zvládajú ekonomickú diplomaciu na vyššej úrovni a my za nimi zaostávame?
Podľa mňa treba otvorene povedať, že áno. Ja som si v tomto smere urobil vlastnú analýzu. Vycestoval som do susedných krajín a v rámci Vyšehradskej štvorky som inicioval konzultáciu so svojimi partnermi. Dosť do hĺbky sme prebrali celý systém podpory podnikateľov a exportu, aj to, ako je to celé vyfinancované a ktoré ministerstvá sa touto sférou zaoberajú. Zároveň som sa pozrel, koľko peňazí majú tieto krajiny vo svojom rozpočte určené len na ministerstvo zahraničných vecí a na ekonomickú diplomaciu, prípadne na ostatné ministerstvá.
Ako sme vyšli z tohto porovnania?
Prirodzene, niekto môže argumentovať, že tieto krajiny sú väčšie ako Slovensko. Avšak ich rozpočty sú niekoľkonásobne vyššie než náš. Takže ani pomer populácie či veľkosti krajiny nebude dávať potrebnú logiku, ktorú by za tým mohol niekto hľadať. Jednoducho my to máme nielen podfinancované, ale k tomu sme ešte nedotiahli do úplnej efektívnosti štátnu podporu našich podnikateľov. Snažíme sa to oživovať tým, že robíme viac podnikateľských ciest. Zlepšili sme komunikáciu, dávame na vedomie, aké možnosti sú v zahraničí na konkrétnych trhoch. Súčasne sa usilujeme otvárať možnosti aj v Bruseli.
Prečo práve tam?
Pretože Brusel predstavuje obrovské spektrum finančných možností pre zapájanie sa podnikateľov do tendrov či napríklad projektov v rozvojovej oblasti, kde môžu participovať slovenské firmy. Od všetkých našich podnikateľov, s ktorými som sa stretol, som vždy počul, že nevedia o týchto možnostiach. Nevedeli, kde majú hľadať potrebnú informáciu. Skrátka to nie je dostatočne komunikované. Takže robíme kroky týmto smerom a ja...
Zostáva vám 85% na dočítanie.