Kamkoľvek sme prišli, „vrhali“ sa na nás domáci s ponukou na lacný odvoz do tej-ktorej destinácie alebo smerom k pamiatkam (niekedy šlo len o niekoľko sto metrov). Bez bločku či akéhokoľvek iného potvrdenia fungujú mnohí taxikári (alebo všadeprítomní „tiežtaxikári“), hotovostne (bez potvrdenia) tiež prebehli niektoré platby za ubytovanie alebo za sprevádzanie pri Kronike Gruzínska – veľkolepom monumente na kopci nad Tbilisi.
Treba však dodať, že cena 20 lari (teda asi šesť eur) na päť osôb za takmer hodinový zaujímavý výklad bola viac ako priaznivá. Pre Slováka je táto krajina vskutku lacnou destináciou, kde sa nemusí pozerať na ceny ani v obchodoch, ani v reštauráciách.
Veď uvážte, kúpiť desaťkilový melón v prepočte za 1,35 eura, kilo baklažánov za 20 centov alebo zaplatiť za kompletnú večeru pre piatich s dvoma fľašami vína zhruba dvadsať eur je niečo, čo sa vám u nás nepošťastí. Gruzínsko je vďaka svojej polohe, ktorá miestami hraničí so subtropickým pásmom, naozaj rajom pre milovníkov ovocia, zeleniny či vína.
O mäse ani nehovoriac. To všetko nájdete takmer kdekoľvek – bežné sú tu malé či väčšie miestne trhy s čerstvými produktmi, ceny sú priaznivé aj v supermarketoch. A na mnohých miestach bez problémov zaplatíte aj kartou.
Výhodným cenám pre cudzinca nahráva aj oslabovanie miestnej meny lari oproti euru, ktoré sa začalo po protestoch Gruzíncov voči vláde v druhej polovici júna. Odštartovalo ich vystúpenie ruského poslanca Sergeja Gavrilova v gruzínskom parlamente.
Počas každoročného Medziparlamentného zhromaždenia o pravosláví totiž vyhlásil, že považuje za nezvratné uznanie Abcházska a Južného Osetska Ruskom. Ide o problematické regióny, ktoré po bojoch v 90. rokoch vyhlásili nezávislosť, ktorú však gruzínska vláda (a tiež väčšina európskych štátov s výnimkou Ruska) nikdy neuznala.
Výsledkom protestov bol okrem zhoršenia vzťahov oboch krajín napríklad aj zákaz priamych letov z Ruska do Gruzínska. A tiež spomínané oslabenie gruzínskej meny.