Albánsko je pre bežného obyvateľa strednej Európy stále pomerne neznámou krajinou. Viete mi povedať, koľko zahraničných turistov k vám priemerne zavíta každý rok?
Čísla zahraničných turistov, ktorí vstupujú do Albánska, každý rok stúpajú. Považujem to za spoľahlivý indikátor zmien, ktoré sme v uplynulom období urobili v oblasti cestovného ruchu. Ak sa pýtate na súčasnú situáciu, tak podľa oficiálnych údajov vstúpilo minulý rok na územie Albánska šesť miliónov turistov so zahraničným pasom, ktorí v našej krajine strávili viac ako 24 hodín. Je to o milión viac než rok predtým. Znamená to teda zhruba 20-percentný nárast oproti roku 2017. Sú to síce dobré čísla, ale my chceme ešte viac.
Koľko turistov si trúfate privítať?
Albánsko je krajina s veľkým potenciálom v oblasti turizmu. Naším cieľom je privítať desať miliónov zahraničných turistov. Samozrejme, aby sme to zvládli, potrebujeme spraviť niektoré dôležité veci týkajúce sa našej infraštruktúry, predovšetkým pokiaľ ide o ubytovanie. Musíme v prvom rade zvýšiť ubytovacie kapacity. Jedine tak sa nám podarí nielen uchovať, ale aj posilniť status Albánska ako obľúbenej destinácie turistov z cudziny.
Z ktorých krajín k vám zväčša prichádzajú zahraniční turisti?
Spomedzi spomínaných šiestich miliónov turistov, ktorí do Albánska prišli minulý rok, bolo najviac etnických Albáncov so zahraničným pasom. Teda najmä ľudí, ktorí žijú v okolitých krajinách Kosovo, Čierna Hora a Macedónsko. Obyvatelia tejto časti Európy predstavujú 35 percent z celkového počtu zahraničných turistov, čo sú približne dva milióny. Ľudia albánskej národnosti z Kosova či Macedónska radi trávia v našej krajine dovolenky, pretože vo svojich krajinách nemajú more. My im môžeme ponúknuť veľkú kapacitu rezortov na našom pobreží. Avšak chodia sem aj mimo sezóny, napríklad cez víkendy či počas rôznych sviatkov, ktoré máme v Albánsku. Neobmedzujú sa teda len na obdobie prázdnin, ale zvyknú sem pricestovať počas celého roka.
Z ktorých krajín k vám cestujú turisti, ktorí nemajú albánsky pôvod?
Najväčší počet individuálnych turistov prichádza z Grécka a Talianska. Tí do Albánska cestujú čoraz častejšie. Ak sa však bavíme o skupinách turistov či celých zájazdoch, najväčšie čísla sú z Poľska a niektorých krajín východnej Európy, ako aj zo severských a z pobaltských štátov.
Máte informácie o turistoch zo Slovenska?
Presné štatistiky toho, koľko Slovákov prichádza do Albánska, vám momentálne neviem povedať. Avšak môžem vás ubezpečiť, že tieto čísla neustále narastajú. Verím, že si svoj pobyt u nás užívajú. Neobmedzujú sa pritom len na pobyt na pláži. Podnikajú rôzne túry po celej krajine. Najzaujímavejšia je pre nich kombinácia mora a hôr.
Čo by ste vy osobne odporučili slovenským turistom, ktorí prídu prvýkrát do Albánska?
Prirodzene, hlavným lákadlom je more a krásy albánskeho pobrežia, ktoré je skutočne veľmi dlhé. Na severe máme Jadranské more s množstvom pieskových pláží a vybudovanými rezortmi. Na juhu je zase Iónske more s rezortmi na vyššej úrovni. Albánsko však ponúka nielen to. Slováci môžu využiť balíčky zahŕňajúce rozličné formy turizmu, návštevu vnútrozemia či kultúrneho dedičstva UNESCO. Naša príroda zase poskytuje prekrásne scenérie divokých hôr, ktoré sú v tejto časti Európy naozaj jedinečné.
Spomínali ste, že chcete dosiahnuť métu 10 miliónov turistov. Čo pre splnenie tohto cieľa robíte?
Desať miliónov turistov chceme ako rezort dosiahnuť do roku 2022. Aby sa nám to podarilo, musíme predovšetkým zmeniť postoj turistov k našej krajine. Presvedčiť ich, aby sem nechodili len za plážami a morom, ale tiež za nádhernou prírodou našej krajiny. Skrátka aby využili celú kombináciu krás, ktoré môže Albánsko ponúknuť. Teda aby navštívili nielen najrozvinutejšie turistické oblasti a pozreli si pamiatky kultúrneho dedičstva, ale aj prírodné bohatstvo vrátane našich národných parkov.
Čoraz viac Slovákov chodí do Albánska práve kvôli turistike v divokých horách...
Presne tak. Možno viete, že asi 20 percent územia Albánska je súčasťou chránených zón. V tomto smere máme v našej krajine veľmi prísne pravidlá, vďaka čomu je príroda v týchto oblastiach dobre chránená. Nedotknuté hory máme na severe aj juhu Albánska.
Ktoré ďalšie oblasti sú navštevované?
Ďalším cieľom turistov sú ľahko dostupné miesta, kde je rozvinutá infraštruktúra. Hlavnou destináciou je okolie mesta Drač, kde je turistický priemysel na vysokej úrovni a ponúka mnohé možnosti ubytovania. To isté platí o území obklopujúcom hlavné mesto Tirana. Obe tieto najväčšie mestá Albánska sú hlavnými dopravnými uzlami krajiny. V Tirane je medzinárodné letisko a v Drači zase najväčší albánsky prístav. Prepojené sú hlavnou diaľnicou Albánska. Na juhu zase máme mestá Vlora a Saranda, ktoré sú tiež navštevované a rozvinuté. Ponúkajú mnoho možností pre turistov.
Veľkým konkurentom pre Albánsko je Chorvátsko...
Rozdiel je v tom, že my neponúkame len sezónne destinácie. Mnohí turisti z celej Európy k nám nechodia len kvôli moru, ale do vnútrozemia kvôli prírode. Jednou z top destinácii Albánska je pohorie Projkletije, ktoré nazývame aj Albánske Alpy. Minulý rok ho navštívilo veľa zahraničných turistov, ktorí sem prišli na treking či kvôli horolezectvu. Na severe máme aj ďalšie dobre rozvinuté územia, predovšetkým v blízkosti hraníc s Čiernou Horou. Je to veľká oblasť s obrovským potenciálom.
Môžete niečo povedať o pamiatkach vo vašej krajine?
V Albánsku máme tri lokality, ktoré sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Je to Berat, Gjirokaster a antické mesto Butrint. Samozrejme, všetky tri sú striktne ochraňované. Keďže sú veľmi dobre zachované, tešia sa vysokej návštevnosti, a to i zo strany zahraničných turistov. Takže ak by som to mal zhrnúť, máme štyri hlavné piliere turizmu. Prvým je more a pobrežie, druhým hory, predovšetkým Albánske Alpy, tretím je kultúrne dedičstvo, najmä na juhu Albánska, a štvrtým samotné hlavné mesto. Tirana je kľúčovou turistickou destináciou vďaka svojej infraštruktúre vrátane letiska a rozvinutým ubytovacím kapacitám.
Napriek všetkým vymenovaným plánom, skok zo šiestich miliónov turistov na 10 v priebehu troch rokov je pomerne ambiciózny plán. Veríte, že je realizovateľný?
Počet turistov v Albánsku narastá každý rok. Veď si len zoberte, že v roku 2013 k nám prišli tri milióny zahraničných turistov. Vlani ich už u nás bolo šesť miliónov. Keď budete tento stúpajúci trend pokračovať, tak v roku 2021, najneskôr 2022, sa dostaneme k 10 miliónom. Takže v tomto by som hlavný problém nevidel. Ten spočíva v tom, že keď priťahujeme čoraz viac turistov, musíme sa postarať o to, aby mali kde prenocovať. Hlavnou úlohou teda bude nájsť pre nich vhodné ubytovanie, čo znamená vybudovať viac ubytovacích kapacít. S týmto cieľom ministerstvo turizmu pod mojím vedením pripravilo minulý rok ambiciózny plán 365 opatrení na 365 dní. V praxi to znamená – na každý deň jedno opatrenie, ktoré má pomôcť zvýšeniu turizmu.
Môžete priblížiť niektoré z týchto opatrení?
Urobili sme určité zmeny v samotnej filozofii turizmu. Výrazne sa zlepšila situácia v oblasti bezpečnosti. Pokúšame sa vytvoriť novú politiku vo vzťahu k turistickým destináciám a vytvoriť v Albánsku také prostredie, ktoré bude pripravené prijať tých 10 miliónov turistov. Pretože to nie je len číslo. Zahŕňa to v sebe celú stratégiu krokov a zoznam úloh, ktoré musíme vykonať, aby sme takéto zvýšenie turizmu v krajine vôbec zvládli.
Máte predstavu, na ktorých turistov budete cieliť?
Albánsko je priateľská krajina, otvorená skutočne pre každého. Nebudeme tvrdiť, že uprednostňujeme turistov z jedného štátu pred iným. V našich dovolenkových rezortoch či mnohých historických pamiatkach radi privítame všetkých turistov, nech už sú odkiaľkoľvek. Práve na to sú zamerané aj naše najnovšie reklamné kampane. Vláda počas tohto leta spustila kampaň Moje Albánsko. V jej rámci sme najali 500 študentov a postavili sme ich na všetky hraničné priechody, letisko a prístavy. Ich úlohou je, aby počas prázdnin všetkých prichádzajúcich turistov vítali v našej krajine úsmevom. Teda aby ich prvý kontakt s Albánskom bol príjemný. Takisto im na vstupných bodoch do Albánska ponúkame zdarma rôzne informačné materiály, ktoré pre nich môžu byť užitočné. Takže Albánsko je v našom ponímaní skutočne krajinou, ktorá dokáže akceptovať všetky druhy turistov.
V očiach niektorých Slovákov je Albánsko moslimský štát, čo môže prinášať isté riziká z hľadiska bezpečnosti či náboženských zvykov...
Tieto obavy sú absolútne neopodstatnené. My sme, vďakabohu, jednou z vôbec najtolerantnejších krajín, čo sa týka náboženstva. V Albánsku žijú bok po boku zástupcovia štyroch rôznych vierovyznaní. Spolunažívajú vedľa seba v mieri, bez akýchkoľvek problémov. Môžeme prijať ľudí z ktorejkoľvek krajiny a akéhokoľvek náboženského vyznania. Prirodzene, drvivú väčšinu u nás tvoria turisti z celej Európy. Asi 92 percent ľudí, ktorí prišli do Albánska minulý rok, malo pasy európskych krajín. Sú to predovšetkým obyvatelia jadranskej oblasti. Tieto čísla sú pre nás veľmi dobré a chceme si ich udržať. S týmto cieľom sme prijali aj konkrétne opatrenia na zvýšenie návštevnosti. Veľmi zaujímavým cieľom je však pre nás aj Ázia či krajiny na opačnej strane Atlantického oceána. Avšak v tomto smere nemôžeme myslieť len na Albánsko, ale pozerať sa na to z hľadiska celého regiónu.
Čo tým myslíte?
To, že chceme veľmi intenzívne spolupracovať s partnerskými ministerstvami zodpovednými za cestovný ruch v Srbsku, Kosove, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine či Macedónsku. Mali by sme vytvoriť spoločný turistický balíček v tejto oblasti a ponúknuť náš región ako jednu destináciu. Práve teraz sme naštartovali proces, keď pozývanie turistov z Ázie, aby prišli na juhovýchod Európy na jeden týždeň alebo desať dní. Počas nich môžu navštíviť na tri dni Albánsko, ďalšie tri dni Srbsko a zvyšné tri Čiernu Horu, prípadne si to ľubovoľne nakombinovať s Macedónskoom a alebo Kosovom. Potrebujeme preto vytvoriť rôzne ponukové balíčky. Diverzifikácia turizmu je jednou z našich najväčších výziev. Týka sa nielen turistického priemyslu a ľudí, ktorí sú v ňom aktívni, ale aj ďalších rezortov okolo neho.
Ako chcete túto divezifikáciu uskutočniť?
Hlavnou výzvou spojenou s ekonomickým aspektom cestovného ruchu je otázka, ako by sa dal transformovať turistický priemysel. S týmto cieľom sme minulý rok spustili proces, prostredníctvom ktorého sa usilujeme rozširovať obzvlášť agroturistiku. Vláda v tejto oblasti ponúka rôzne granty. Nejde len o to, aby im umožnila postaviť ubytovanie, ale aj vytvoriť balíček ďalšej pomoci, povedzme znížiť rôzne dane, aby im uľahčila biznis.
Hovorili ste, že je v plnom prúde aj zvyšovanie ubytovacích kapacít. Na ktoré typy hotelov sa plánujete pri budovaní infraštruktúry koncentrovať?
Čo sa týka hotelového segmentu, chceme rozširovať ponuku štvor- a päťhviezdičkových hotelov najväčších svetových značiek. Aj z tohto dôvodu parlament pred rokom odhlasoval legislatívu, ktorá takýmto hotelom umožňuje špeciálne zdanenie.
Keď sa človel prejde po mestách ako Drač, Tirana, Vlora či Saranda, uvidí aj veľké množstvo rozostavaných malých hotelíkov?
Áno, to je pravda. Teraz sa stavia alebo nedávno sa dokončilo veľmi veľa malých hotelov. Ani ja sám ich často nepoznám. V tejto oblasti vzniká dobrá synergia medzi politikou vlády a lokálnych podnikateľov, čo uľahčuje príchod oveľa väčšieho množstva investícií do hotelového bioznisu. Vďaka tomu v našej krajine otvorilo svoje brány veľa nových hotelov. Treba zároveň pripomenúť, že v Albánsku začali výraznejšie budovať svoje päťhviezdičkové hotely veľké celosvetové siete ako Hyatt či Hilton. V mnohých prípadoch ide o nové spoločnosti v našej krajine. A sú tu aj ďalšie značky ako rakúsky Falkensteiner, ktorý otvára svoj päťhviezdičkový hotel v Albánsku. Je to dobré znamenie. Zároveň sú niektoré typy ubytovania budované lokálnymi investormi. A my sa tieto synergie snažíme spojiť a všetky spomínané faktory využiť v prospech rozvoja turizmu.
Kto je Blendi Klosi
Politik albánskej Socialistickej strany je od septembra 2017 ministrom turizmu a životného prostredia vo vláde premiéra Ediho Ramu. Jeho politická kariéra sa začala v roku 2000, keď sa vo vláde premiéra a dnešného albánskeho prezidenta Ilira Metu stal viceministrom pre lokálnu vládu. Do poslaneckých lavíc prvýkrát zasadol po parlamentných voľbách z júna 2001, keď uspel na kandidátke Socialistickej strany. Od decembra 2003 do septembra 2005 bol ministrom kultúry, mládeže a športu. Neskôr šéfoval aj rezortu sociálnych vecí.