Iba v Európe ho aktívne využíva takmer 25 miliónov ľudí. Pre jeho raketový úspech sa rozhodli zakročiť aj viaceré orgány, ktoré kritizovali reguláciu.
Európska komisia prišla vlani v júli spolu s inými orgánmi EÚ s výzvou na ochranu spotrebiteľa. Začiatkom júla oznámila, že na základe rokovaní so spoločnosťou sa zlepšil a úplne objasnil spôsob, akým bude táto platforma zobrazovať spotrebiteľom ponuky ubytovania. Práve v súlade s normami stanovenými v právnych predpisoch EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
„Spotrebitelia si môžu rýchlejšie a ľahšie porovnať a rezervovať hotel alebo iné ubytovanie cez internet. Teraz si môžu byť istí, že cena, ktorú vidia na prvej stránke, je rovnaká ako cena, ktorú aj zaplatia," opísala vtedy situáciu komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.
V praxi, pri vyhľadávaní ubytovania na konkrétny dátum uvidia spotrebitelia na stránke už celkovú sumu vrátane všetkých povinných poplatkov, ako napríklad miestnej dane či poplatku za upratovanie.
Jasné je aj rozlíšenie, či ponuku zverejňuje súkromný alebo profesionálny hostiteľ. Na stránke je tiež jednoduchšie k dispozícii odkaz pre riešenie sporov, informovala TASR.
Problémom však stále zostáva zodpovednosť prenajímateľov. Z právneho hľadiska by si mal každý z nich pred začatím podnikania zaregistrovať živnosť.
Nestačí teda ubytovanie klasifikovať ako prenájom nehnuteľnosti, ale nutné je aj poskytnutie ubytovacej služby. A zo živnosti plynie následne aj iná daňová povinnosť či povinnosť voči zdravotnej a sociálnej poisťovni.
Radovan Ihnát zo Slovenskej komory daňových poradcov sa dávnejšie pre HN vyjadril, že je otázkou času, kedy si slovenská Finančná správa taktiež zaobstará databázu prenajímateľov Airbnb a spustí procesy na ich dodaňovanie ako sa stalo aj v susednom Česku.
Práve pri „nepoctivých“ prenajímateľoch je často pravidlom, že svojim hosťom prizvukujú, aby nehovorili, že sú ubytovaní cez platformu, ale iba na návšteve, aby boli v prípade kontroly "krytí".