Hoci krajina ťaží menšie množstvo surovín a časť z toho vyváža za hranice, bez importu sa nezaobíde. Veľkú časť fosílnych palív dováža z Líbye. Preto vás neprekvapí, že na tuniských cestách často uvidíte čerpacie stanice s názvom OiLybia.
Mimochodom, Líbyu aj Alžírsko považujú Tunisania za domáci trh. Na Cap Bone uvidíte aj veterné elektrárne. V krajine sa napriek tomu žiadny výrazný prechod k zelenej energetike nekoná. Vláda takéto formy energie nepodporuje.
V súčasnosti je to však pochopiteľné, keďže krajina bojuje s pretrvávajúcimi ekonomickými ťažkosťami a čisté energie sú predsa len dlhodobou investíciou.
„Hrubý domáci produkt Tuniska poklesol v prvej štvrtine tohto roka na trojročné minimum v dôsledku poklesu poľnohospodárskej a priemyselnej výroby. Lepšou správou je, že miera nezamestnanosti klesla v prvom kvartáli na 1,5-ročné minimum,“ uvádza vo svojej analýze spoločnosť FocusEconomics.
Jej experti odhadujú, že tempo rastu tuniskej ekonomiky dosiahne tento rok 2,2 percenta HDP. Na budúci rok by sa malo zvýšiť na 2,6 percenta HDP.