Počas denného svetla sme nielen produktívnejší, ale aj menej využívame elektrinu.
Benjamin Franklin, ktorý ešte v 18. storočí presadzoval letný čas, chcel týmto spôsobom ešte ušetriť na sviečkach.
Daylight Saving Time, teda zachovávanie denného svetla so zavedením dvojakého času, sa začalo v Spojených štátoch počas prvej svetovej vojny. Striedanie času sa stalo štandardom až v 60. rokoch.
Od týchto čias sa však zmenil nielen začiatok pracovného času a štúdie na tému šetrenia elektriny sa preto líšia. Podľa viacerých analytikov je úspora energie plynúca zo striedania času dnes už symbolická.
Index Chmura Economics & Analytics napríklad zistil, že zmena času stojí Spojené štáty každoročne 434 miliónov dolárov.
„To, že sa v lete šetrí energia, už neplatí, aj keď kedysi mohlo, a nemôžeme tak vyvodiť závery o energetickej úspore. Prevažujú skôr argumenty o väčšom počte pracovných úrazov a dopravných nehodách,“ vysvetlil v dávnejšom rozhovore pre HN analytik European Trading Agency Kamil Boros.
Ukazuje sa aj to, že ľudia viac míňajú za svetla, či už sa rozhodnú ísť po práci na nákup alebo pre inú voľnočasovú aktivitu.
Inštitút finančnej politiky však pred časom tiež vyrátal, že vďaka letnému času sa dá na Slovensku usporiť od 20 do 30 miliónov eur, čo je aj významná úspora pre domácnosti.
Najväčšími odporcami striedania času boli v minulosti poľnohospodári, ktorí pri rýchlejšej tme nemohli isté činnosti vykonávať. Dnes však tvrdia, že rovnako ako aj zvieratá si postupne zvyknú na všetko.