Európska komisia sa pred pár dňami vyslovila za zaradenie jadra a plynu na zoznam zelených investícií. Je to správne pre náš kontinent, ktorý sa snaží splniť ambiciózne klimatické ciele?
V prvom rade to je vo významnej miere politické rozhodnutie. Táto vec bola dlhé mesiace predmetom rokovaní medzi členskými krajinami Európskej únie, Komisiou aj Parlamentom. V podstate sa ukázalo, že v tejto otázke neexistuje konsenzus, pretože existujú štáty, ktoré zásadne odmietajú, aby plyn a jadro boli zaradené medzi čisté zdroje energie. Naopak, máme tu Českú republiku a ďalšie štáty Strednej Európy, ktoré tento krok výrazne presadzujú. Európska komisia v tejto chvíli predložila akýsi pokročilý návrh, ktorý to má riešiť.
Podarí sa jej tento rozpor vyriešiť?
Dá sa povedať skôr to, že tento návrh „nepoteší“ nikoho. Jadro a plyn síce uvádza ako čisté zdroje, ale za takých podmienok, ktoré sú len veľmi ťažko realizovateľné. No a ukázalo sa, že kritiku schytáva z obidvoch strán. V každom prípade si nemyslím, že by existovala nejaká zlatá stredná cesta. Politicky je to skrátka veľmi kontroverzná otázka. Je možné, že v rámci pokračujúcich rokovaní to teraz skutočne zostane viac-menej v podobe, do ktorej to bolo predložené.
Jadro podporuje najmä Francúzsko. Na jeho strane sú i Slováci, Poliaci či Česi. Tvrdia, že bez jadra by dohodnutú úroveň zníženia emisií nedokázali dosiahnuť. Naozaj by s tým bol taký problém?
Samozrejme, vo chvíli, keď sa plyn a jadro označia za zdroje, ktoré nie sú čisté alebo „zelené“, tak to predstavuje výzvu z hľadiska dosiahnutia klimatických cieľov. Na druhej strane je potrebné myslieť aj na to, že plyn je jednoducho fosílny zdroj, ktorý so sebou nesie väčšiu stopu, či už pri spaľovaní alebo pri ťažbe. Je však pravdou, že celý rad krajín, vrátane Česka a Poľska, respektíve Slovenska, napríklad s využitím jadrových zdrojov významne počíta a pracuje.
Ide pritom o komplexný problém, ktorý sa netýka len emisií, ale do veľkej miery aj ekonomických možností...
V tejto chvíli podľa mňa kľúčová otázka musí tiež znieť, aké všetky dôsledky táto taxonómia Európskej únie o zelených investíciách vlastne má alebo bude mať. Pretože by to mala nejaká indikácia predovšetkým pre súkromných investorov, ale s potenciálnym použitím aj pre verejné zdroje. Je teda potrebné pozerať sa aj na to, či právne môže nejaké projekty pomôcť financovať alebo, naopak, zastaviť.
Čo sa stane, ak to bude ten druhý prípad?
Tam, kde bude politický záujem tieto zdroje vytvárať a stavať, k ich budovaniu môže dôjsť aj naďalej, ale napríklad nie za natoľko výhodných ekonomických podmienok. Takže celá tá debata je o miere verejnej alebo súkromnej podpory.
Nemci odstavili posledné jadrové reaktory a utlmili uhlie. Zvládajú to aj vďaka tomu, že sú v zelených energiách ďalej než my?
Aj v Nemecku to bolo významné politické rozhodnutie. Cesta k nemu však skutočne bola otvorená tým, že rozvoj obnoviteľných zdrojov tam bol omnoho ambicióznejší a prebieha už dlhšiu dobu, vrátane využitia významnej kapacity vetra na mori. Takže práve toto vstupuje v Nemecku do tejto debaty. A nech už je to v tejto chvíli akokoľvek kontroverzný krok, práve vďaka nemu si Nemci mohli dovoliť jednak významne utlmiť uhoľné kapacity a zároveň zavrieť tie jadrové.
U nás momentálne nie sme tak ďaleko?
V našich podmienkach a krajinách v tomto okamihu jednoducho nie sú na dostatočnej miere obnoviteľné kapacity, ktoré sa navyše musia prepojiť s posilňovaním siete, úložných kapacít a podobne. A práve spomínané rozhodnutie sa má spolu s tým, kam sa posúvali ceny energií v posledných mesiacoch, brať ako ešte väčší impulz, aby sa tieto zdroje začať urýchlene budovať.
Niektorí vidia budúcnosť v malých modulárnych jadrových reaktoroch. Môže byť vývoj bezpečnejších technológií cestou k úspechu?
Mnoho ľudí v tom potenciál skutočne vidí alebo aspoň chce vidieť. Avšak zatiaľ máme len málo prípadov, ktoré by potvrdzovali, že tieto malé modulárne reaktory sú skutočne riešením, či už z hľadiska bezpečnostných parametrov, výkonu a podobne. V Českej republike – a som presvedčený, že aj v ďalších krajinách Strednej Európy – existuje veľká vôľa realizovať výskum a inovácie v tejto oblasti. A tiež hľadať spôsoby ako tieto projekty zafinancovať. Bohužiaľ dnes sa ešte príliš nemáme o čo oprieť.
A v budúcnosti?
Som trochu skeptický voči tomu, či vôbec budeme schopní vytvoriť dostatočnú kapacitu na úrovni veľkých jadrových blokov potrebnú pre to, aby sme nahradili fosílne zdroje a navyše vykryli zvýšený dopyt po elektrickej energii, ktorý príde s elektrifikáciou dopravy a budov a tak ďalej. Takže toto je ešte stále veľká neznáma. A teraz zase vzniká otázka, ktorá tiež môže zohrať úlohu. Hovorí sa o tom, že nové jadrové zdroje môžu byť vnímané ako čisté, ak sa budú realizovať do roku 2045. Takže toto je zvýšená motivácia opäť posúvať debatu a technologickú inováciu ešte ďalej , aby sa pokiaľ možno čo najskôr začalo skutočne s vývojom.