Dôchodková reforma, celkovo prvá za sto rokov, spôsobila viaceré demonštrácie a pre prezidenta Vladimira Putina a stranu Jednotné Rusko aj zníženie popularity. Minulý štvrtok Štátna duma, dolná komora parlamentu, finálne schválila zákon o zvýšení hranice dôchodkového veku.
Nešlo však o jej pôvodnú podobu, keďže sa Putin po kritike ulice rozhodol o jej zmiernenie. Pôvodne návrh navrhoval pre ženy odchod do dôchodku namiesto v 55 rokoch v 63, nakoniec pôjdu v 60 rokoch. U mužov sa o úľavu nerozhodol a namiesto 60 rokoch pôjdu do dôchodku v 65.
Japonský premiér Šinzó Abe pri tom, čo ho v druhej polovici septembra opäť zvolili za predsedu Liberálnodemokratickej strany sľúbil, že zvýši vek odchodu do dôchodku a vytvorí podmienky, aby sa ľudia na pracovnom trhu udržali čo najdlhšie.
Sporné je i Poľsko, voči ktorému začala Európska komisia začiatkom júla správne konanie v súvislosti s reformou, ktorá znížila vek odchodu sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku zo 70 na 65 rokov, čo v praxi znamená, že sa obmení tretina súčasných sudcov. Celkovo sa dôchodok minulý rok znížil v krajine u mužov na 65 rokov a pre ženy na 60 rokov.
Maďarsko od roku 2022 plánuje penzijný vek zo 63 rokov zvýšiť na 65. U českých susedov je tento vek 63 rokov a štyri mesiace pre mužov a v závislosti od počtu vychovaných detí pre ženy, postupne sa však zvýši na 65 rokov. Nemci si do roku 2029 predĺžia dôchodkový vek zo 65 rokov a siedmich mesiacov na 67 rokov.
Taliansky minister zahraničných vecí Giovanni Tria zase sľúbil, že rozpočet na budúci rok bude zahŕňať skorší odchod do dôchodku, čím sa tak pre firmy otvorí cesta k mladšej a kvalifikovanejšej pracovnej sile.
V Kosove majú zase problém s vyplácaním výsluhového dôchodku pre vojnových veteránov, v krajine ho poberá okolo 40-tisíc ľudí. Je tu však háčik, podľa úradov z nich polovica vo vojne o nezávislosť proti Srbsku koncom 90. rokov vôbec nebojovala.