Zrejme najčastejšie spomínaným nádejným megatrendom je rýchly nástup inovatívnych alternatívnych zdrojov energie. Tie sú pri boji s klimatickou zmenou nesmierne dôležité. Práve výroba energie má na svedomí dve tretiny všetkých skleníkových plynov, ktoré sa do ovzdušia dostávajú ľudským pričinením.
Razantný nástup zažili podľa The Guardian predovšetkým solárne panely a veterné turbíny, ktorých výrobná cena klesla za desaťročie o 90 percent a ďalej klesá, no presadzujú sa aj ďalšie zdroje. Vďaka poklesu ceny sú dnes v mnohých krajinách alternatívne zdroje energie lacnejšie než konvenčné.
Inovácie v doprave
Ďalším megatrendom sú inovácie v doprave (ktorá tvorí až 23 percent všetkých emisií). Od rozmachu elektromobility, až po futuristické myšlienky na vlaky presúvajúce sa závratnou rýchlosťou v rúrach “plných” vákua.
Najvýznamnejším trendom v doprave sú jednoznačne elektromobily a potenciálne autonómne vozidlá. Štúdia amerického think-tanku RethinkX pritom poukázala na fakt, že elektromobily sa podobne ako solárna a veterná energia dostali na takzvanú s-krivku. Príkladom takej s-krivky bol kedysi aj nástup mobilných telefónov, ktoré boli ešte nie tak dávno ťažké a drahé, no potom sa v jednej chvíli čosi zmenilo - ich pozvoľný štart sa zmenil na šprint. Netrvalo dlho a mobilný telefón mal prakticky každý.
Mäso z laboratória
Ďalší veľký megatrend nájdeme v potravinárstve. Produkcia potravín tvorí až štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov zodpovedných za globálne otepľovanie a s ním súvisiacu zmenu klímy. Problémom je najmä chov hovädzieho dobytka, ktorý "vyrobí" veľké množstvá metánu.
Pomôcť môžu stále nové a nové náhrady mäsa, vajec či mliečnych výrobkov. Investície do produkcie rastlinných náhrad prudko rastú a novinky sa na trhu objavujú prakticky každý mesiac. The Economist na tento prudký rozmach zareagoval reportážou s ironickým titulkom “´Mäso´ na rastlinnej báze je také chutné, že núti európsky mäsospracovateľský priemysel hrýzť.” Druhým trendom v tejto oblasti je laboratórne pestované skutočné mäso. Nejde pritom o genetickú modifikáciu, len o laboratórnu reprodukciu buniek získaných prirodzenou cestou.
Aktuálne je síce prekážkou cena, ale tá čoraz rýchlejšie klesá. Cena prvého hamburgeru z vypestovaného mäsa, ktorý mohli novinári ochutnať ešte v roku 2013 v Londýne, sa pohybovala v státisícoch eur. Dnes už hovoríme o rádovo nižších, hoci stále vysokých cenách. Necelý polkilogram kuracieho vyšiel v apríli 2017 na 9-tisíc dolárov.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.