Rada pravidelne hodnotí predkladané rozpočty, ale pozerá sa aj na to, ako sa nám darí dosahovať udržateľnosť verejných financií z dlhodobého hľadiska - ako dnes politici nakladajú s verejnými zdrojmi a do akej miery prenášajú finančné bremená na budúce generácie.
Zrkadlo vláde
Rada vznikla v roku 2012 ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Jej úlohou je “nastavovať zrkadlo vláde, zlepšiť informovanosť verejnosti v oblasti verejných financií a umožniť kvalitnejšie rozhodovanie pre národnú radu”.
Zákonom o rozpočtovej zodpovednosti vznikla aj dlhová brzda. Je to nástroj, ktorý má zabrániť tomu, aby politici nekontrolovane "prejedali" peniaze daňových poplatníkov. Ide o limit, aký vysoký môže byť dlh verejnej správy. Dlh sú vlastne nasčítané deficity, ktoré vláda každoročne vytvára. Keď prekročí 50 percent HDP, vláde začnú nabiehať sankcie. Ministrom napríklad hrozí, že budú mať zmrazené platy. Ak prekročí 60 percent výkonu ekonomiky, v parlamente sa hlasuje o vyslovení dôvery vláde.
Bruselský pakt
O náš rozpočet sa zaujíma aj Brusel. Krajiny EÚ sa riadia Paktom stability a rastu, ktorý štátom prikazuje, aby nevytvárali dlh vyšší ako 60 percent a deficit vyšší ako tri percentá výkonu ekonomiky. Pri reforme paktu v roku 2011 prišli európski lídri aj s tzv. fiškálnym kompaktom, ktorým sa krajiny zaväzujú, že do svojich národných legislatív zakomponujú pravidlo o vyrovnanom rozpočte. Podľa neho by sme mali v strednodobom horizonte dosiahnuť približne vyrovnaný rozpočet. Ak sa od tohto cieľa odchýlilme, vláda musí prijať nápravné opatrenia. Aj preto je posledné roky pri zostavovaní rozpočtu témou číslo jeden šetrenie.