Zimný alebo letný čas. Štáty Európskej únie si budú podľa návrhu Európskej komisie musieť najneskôr do apríla 2019 vybrať, či sú za trvalý letný alebo zimný čas. Návrh musí ešte schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.
„Posolstvo, ktoré posielame, je jasné: nastal čas, aby sa nezasahovalo do času," opísal situáciu v polovici septembra podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Návrh ráta s tým, že sa všetky zmeny budú vykonávať v koordinácii medzi susediacimi krajinami, aby zmena nenarušila fungovanie vnútorného trhu a vzniku odlišných systémov. Najlepšie by tak bolo, keby si rovnaký čas ponechalo čo najviac susediacich krajín.
K tomuto kroku pristupuje Brusel z viacerých dôvodov. Vidí za tým pozostatok minulého storočia, kedy argumenty s úsporou energie boli oprávnené. Súčasné štúdie hodnotia úspory energie však iba ako minimálne a do popredia sa skôr dostáva vplyv na ľudské zdravie.
O tom, ako striedanie času vplýva na ľudský organizmus, sa HN rozprávali so všeobecným lekárom Petrom Lipovským.
A kedy by začalo opatrenie fungovať v praxi? Ľudia by si poslednýkrát prestavili hodinky na letný čas 31. marca 2019. Tie krajiny, ktoré by chceli natrvalo ustanoviť zimný čas, by k poslednej zmene pristúpili 27. októbra 2019. Ďalšia zmena času by už nebola možná. Do konca marca musia európske inštitúcie prísť s konečným verdiktom.
Slovensko sa v tejto otázke obracia smerom k zimnému času, informovalo tak v polovici októbra Ministerstvo sociálnych vecí. Predbežné stanovisko, že Slovensko je za zrušenie striedania času je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Ak by sa na Slovensku trvalo zaviedol zimný čas, pocítili by sme to najmä v lete. Slnko by ráno vychádzalo o hodinu skôr a nastal by koniec dlhých večerov.
A ten zimný nám začal platiť práve dnes. Prečítajte si v otázkach a odpovediach ako posun času vplýva na ekonomiku a kto sú ním najviac postihnutí.
